Doug Sax

Doug Sax začínal svoju hudobnú kariéru ako trúbkár v symfonickom orchestri, no od začiatku prejavoval záujem o techniky nahrávania hudobných diel. Od 27. decembra 1967 spolu s bratom Bertom a kamarátom zo strednej školy, hudobným aranžérom a klaviristom, ktorý pracoval pre Capitol Records, Lincolnom Mayorgaom, založili nahrávacie štúdio The Mastering Lab. Prvý album, ktorý Sax nahrával bol debut skupiny The Doors, ktorý bol 25. marca 2015 uložený do fondov národnej kongresovej knižnice Spojených štátov.[1]

Štúdio Mastering Lab používa techniku navrhnutú firmou Sherwood, ktorá je založená na ručne vyrobenej elektronike: od páskových strojov, ekvalizérov, ovládania zvukových nahrávok, konvertorov po monitorujúce zosilňovače.[2] Toto doslova laboratórne vybavenie, Saxov talent a povesť firmy The Mastering Lab dokázali udržať ich dlhoročné fungovanie a všeobecný rešpekt.[3] V roku 1970 Sax a Mayorga založili audiofilskú hudobnú značku Sheffield Lab Recordings, ktorá produkovala na princípe priameho orchestrálneho nahrávania klasických a džezových albumov.[4][5]

Od roku 1972 ma Dou Sax na konte mastering dvadsiatich percent z albumov, ktoré bol zaradené do Top 100 časopisu Billboard. Už v roku 1971 technicky spracoval nahrávky ako Who’s Next od The Who, Nilsson Schmilsson od Harryho Nilssona, Sticky Fingers od The Rolling Stones, či debut kapely Eagles. Počas svojej kariéry Saxove meno figuruje pri výrobe tisícok albumov, rôznych žánrov, nielen klasického rocku, ale aj trash metalových nahrávok ako bol box set Vinyl Conflict od kapely Slayer, či vinylové reedície skupiny Pantera, ale aj Greatest Hits od kapely Eagles, ale aj Reimagines Gershwin Briana Wilsona