Hipgnosis

Hipgnosis bolo britské dizajnérske štúdio, ktoré bolo špecializované hlavne na výrobu dizajnov hudobných albumov rockových hudobníkov a skupín. Medzi najznámejších klientov tohoto štúdia patrili umelci ako Pink Floyd, Genesis, Led Zeppelin, 10cc a The Alan Parsons Project. Jadro dizajnérskeho štúdia Hipgnosis tvorili Storm Thorgerson, Aubrey Powell, neskôr aj Peter Christopherson. Toto štúdio zaniklo v roku 1983. Storm Thorgerson sa venuje dizajnérskej činnosti dodnes.

V roku 1968 boli Thorgerson a Powel požiadaní kamarátmi zo skupiny Pink Floyd o návrh obalu ich nového albumu A Saucerful of Secrets. Po tejto objednávke im firma EMI dala ďalšie zákazky pre návrhy obalov albumov skupín Free, Toe Fat a The Gods. Thorgerson a Powel boli v tomto období študentmi na Royal College of Art. Po skončení školy boli nútení zariadiť si tmavú komoru v kúpelni u Powella, neskôr v roku 1970 si prenajali priestor, v ktorom si vytvorili štúdio. Názov štúdia pochádza z graffiti, ktoré mali nastriekané na dverách izby. Je slovnou hračkou, ktorá čiastočne pripomína slovko hypnóza (stav nereálnej existencie), v podstate je zloženinou slov Hip+gnostic."[1]

Svoje renomé toto grafické štúdio získalo v roku 1973 návrhom obalu a Dark Side of the Moon, ktorý vyrobilo pre skupinu Pink Floyd. Tento album patrí medzi celosvetovo najrozšírenejšie, na svete má milióny fanúšikov a napríklad stanicou VH1 bol jeho obal v roku 2003 hodnotený ako štvrtý najlepší obal všetkých čias. V priebehu svojej existencie štúdio Hipgnosis okrem väčšiny nasledujúcich albumov skupiny Pink Floyd navrhlo dizajny albumov viacerých legendárnych skupín a sólistov ako boli Led Zeppelin, Genesis, UFO, Black Sabbath, Peter Gabriel a The Alan Parsons Project. Peter Christopherson sa k štúdiu Hipgnosis pripojil v roku 1974.

Powell a Thorgerson boli vyštudovaní filmári a modely, a scény ktoré fotografovali viedli tak aby v scénických pózach vyjadrovali motívy hudobných básnických tém skladieb albumov. Pri výrobe obalov sa v štúdiu Hipgnosis stávalo bežným, že sa neobmedzovalo len na samotný obal, ale aj kolekcie vložených ďalších sérií grafických listov, či plagátov. Štýlom práce sa pri tvorbe návrhov štúdio Hipgnosis pridržiavalo využívaniu fotografii a ich dodatočným úpravám. Patrilo medzi priekopníkov v používaní a zavádzaní nových techník pri manipuláciách, neobvyklými uhlami fotografovania objektov, viacnásobných expozíciách, rôznych kolážach spojených s dodatočným retušovaním v snahe o surrealistické vyjadrenie tém hudobných projektov, ktorých súčasťou sa tvorené obaly stávali. Spôsob ich práce so snímkami sa v súčasnosti dá porovnať s editačnými zásahmi v počítačových programoch ako je napríklad Photoshop.