Another Brick in the Wall

Part 1 tejto skladby je veľmi tichá a obsahuje dynamicky dlhé tlmené gitarové sólo. Vokály majú mäkkšiu a jemnejšiu melódiu ako časti Part 2 a 3, hoci má krátky a prudký nárast dynamiky a melódie v krátkom úseku na konci lyrickej časti. Krik, kvílenie, volanie a detské hlasy počuť v pozadí, spolu s líniou „You! Stand still, laddie!“.

Pieseň „The Thin Ice“ oznamuje po predchádzajúcej prestávke, že sa Pink dozvedá o smrti svojho otca. Pink je zdrvený touto skutočnosťou a tak začne stavať okolo seba múr.

Vo filme vidíme Pinkovu mamu ako sa po smrti manžela vo vzdialenej krajine modlí v kostole. Pink v tejto chvíli nepôsobí zúčastnene. Môžeme ho vidieť ako sa hrá s modelom lietadielka.

Pieseň hrá ďalej a my vidíme Pinka, potom ako šla jeho mama nakupovať, ako sa hrá v parku. Pink zazrie nejakého muža a v tej chvíli si uvedomí, že mu otec chýba. Muž pomôže Pinkovi na hojdačku a chlapec má na chvíľu pocit, že je pri ňom jeho otec. Nasleduje muža, ktorý začína byť zmätený z toho, prečo sa o Pinka nijaký rodič nestará. Pink chytí muža za ruku, ten ju odstrčí, ale Pink sa nedá odbiť. Muž Pinka znovu odstrčí. Pink sedí na hojdačke z ktorej nedosiahne na zem. Hojdačka je pre jeho nohy privysoko. Obzrie sa okolo seba, vidí ako sa o ostatné deti starajú ich rodičia a cíti sa veľmi osamelý...

V albumovej verzii The Wall, „Another Brick in the Wall (Part 2)“ prechádza z vygradovaného záveru skladby „The Happiest Days of Our Lives“ s Rogerovým známym krikom. Skladba má dôrazné bicie, známu pulzujúcu, vibrovanú basovú linku a výrazné gitarové časti v pozadí s vyrovnaným, ale ostrým gitarovým sólom. Part 2 tiež obsahuje hlavný v druhom verši deťmi spievaný motív. Potom ako pieseň doznieva počujeme zvuky školského dvora spolu s učiteľom, ktorý fanaticky kričí slová ako „Wrong! Do it again!“ („Zle! Znovu!“), ktoré majú sarkastický nádych a „If you don't eat yer meat, you can't have any pudding! How can you have any pudding if you don't eat yer meat?!“ („Ak nezjete mäso, nemôžete dostať ani puding! Ako môžete mať puding, keď nejete mäso!?“), a „You! Yes! You behind the bikesheds! Stand still, laddie!“ („Hej ty tam! Áno ty za tým stojanom na bicykle! Okamžite stoj, chlapče!“), všetci sa rozchádzajú do tupého hučania a zvonenia telefónu spečateného hlbokým povzdychom, ktorý vlastne spúšťa ďalší song s názvom „Mother“.

Producent Bob Ezrin údajne už na začiatku cítil hitový potenciál tejto skladby. V roku 2009 sa Bob vyjadril, že to bol jeho nápad použiť pre refrén „Ďalšej tehly do múru“ školský zbor.:[6]

Griffiths skutočne požiadal o pomoc pri nahrávaní refrénu učiteľa hudby Aluna Renshawa z Green School Islingtone.[7] Škola bola na rohu blízko nahrávacieho štúdia Britannia Row Studios. Za nahratie sekvencie dostala škola 1 000 Libier. Nepodpísala s kapelou kontrakt na podiel z predaja hudobných nahrávok. Podľa autorského zákona z roku 1996 získali členovia detského zboru oprávnenie na licenčné poplatky z vysielania piesne. Cez sociálne siete ich potom vyhľadal ich zástupca Peter Rowan, ktorý v roku 2004 podal za nich žiadosť o honoráre s právami interpretačných umelcov.[8]

Nápad dať skladbe disko rytmus pochádza tiež z Ezrinovej hlavy. V roku 2009 to potvrdil aj David Gilmour:[6]

Na konečný výsledok, sa Roger Waters vyjadril:

Na čo Gilmour dodal:

Potom, čo bol Pink urazený učiteľom, sníva o tom že deti v jeho škole začnú protestovať proti zneužívaniu školským systémom.

Po sekvencii k piesni „The Happiest Days of Our Lives“ Pink sedí v triede a sníva s otvorenými očami. V jeho snívaní je prelínanie sa reality a predstáv: sarkastický bezdetný profesor, ktorý si lieči svoje mindráky z tlaku, ktorý naň doma vyvíja jeho manželka. Profesor zosmiešňuje Pinka, neuznáva výnimočnosť, stavia žiakov do jednej roviny. Deti v rade pochodujú v rytme piesne a nasledujú cestu až kým slepo nepadnú do obrovského mlynčeka na mäso, až kým ich systém/ mlynček nezomelie do jednotnej formy.

V záverečnej fáze skladbe nastupujú Pinkove predstavy o vzbure voči tomu všetkému. Dochádza k absolútnemu chaosu, kedy v pozadí hrá Gilmourove gitarové sólo a žiaci kladivami (ktoré neskôr skrížené vo filme vidno na fašistických symboloch), demolujú školské zariadenia, búrajú a zapaľujú budovu so stupňujúcou agresivitou kričia a odhadzujú uniformy... pieseň končí prebudením/ záberom na Pinka, ktorý si šúcha ruky, po ktorých mu na jej začiatku mlátil pravítkom učiteľ.

Pred filmom, prvý videoklip ku skladbe, režírovaný albumovým/ koncertným/ filmovým výtvarníkom Geraldom Scarfim, ktorý znázornil študentov bežiacich na ihrisku a bábku učiteľa použitú na koncertoch The Wall. Video tiež spája niektoré animované scény, ktoré boli neskôr použité v skladbách „The Trial“ a „Waiing for the Worms“. Deti, ktoré spievajú v „Another Brick in the Wall (Part 2)“ nemali dovolené byť vo videu, pretože nevlastnili Equity Card.[9]

Hneď ako bol dokončený film, aktuálne scény z „The Happiest Days of Our Lives“ a „Another Brick in the Wall (Part 2)“ boli spojené do nového videa, ktoré je teraz oficiálnym videoklipom k skladbe „Another Brick in the Wall“.

• Singel verzia má krátke gitarové intro, ale je dlhá iba 3 minúty a 11 sekúnd.
• Kompilácia A Collection of Great Dance Songs z roku 1981 obsahuje hybridnú verziu (3:54), ktorá rovnako ako singel verzia vynecháva časť z „The Happiest Days of Our Lives“, ale je dlhšia ako štúdiová verzia.
• Verzie zo živých albumov a videí Delicate Sound of Thunder a P*U*L*S*E (nahraných po odchode Watersa zo skupiny) obsahujú hlavné gitarové sólo od Davida Gilmoura, po ňom nasleduje ďalší tappovaný gitarový riff koncertného gitaristu Tima Renwicka. Tie sú sprevádzané slap-basovými linkami Guya Pratta. Na koncertnom dvojalbume Delicate Sound of Thunder je časť so spevom detského zboru púšťaná z pásky, kým na P*U*L*S*E je spievaná sprievodnými vokalistami.
• Verzia z Is There Anybody Out There? The Wall Live 1980–81 tiež obsahuje rozšírené sólo, ktoré nahral Snowy White a organové sólo od Richarda Wrighta.
• V roku 1990, pred živým koncertom The Wall – Live in Berlin bola nahratá raritná limitovaná edícia propagačného CD nazvaná The Wall Berlin '90. Bola vysielaná v rozhlasových staniciach (Columbia CSK 2126). Obsahovala singel „When the Tigers Broke Free“ a novú verziu „Another Brick in the Wall (Part 2)“. Nahrávka mala kredit ako „Nová nahrávka od The Bleeding Heart Band / Jún 1990“. The Bleeding Heart Band bolo voľné zoskupenie hudobníkov, ktorí sprevádzali Rogera Watersa na jeho sólových koncertoch.
• Verziu z The Wall – Live in Berlin, ktorú naspievala Cyndi Lauper, obsahuje originálne gitarové sólo nahrané Rickom DiFonzom. Druhú gitarové sólo nahral Snowy White. Organové sólo pochádza od Peta Wooda a syntetizátorové sólo nahral Thomas Dolby.
• Skladba „Another Brick in the Wall Part 2“ je súčasťou „The Happiest Days of Our Lives“ na kompilácii Echoes: The Best of Pink Floyd. V svojom závere prejde do prvého tónu upravenej verzie skladby „Echoes“.

Skladba je dynamicky hlasná, a obsahuje jednotlivé jemné basové linky, teraz oveľa hlasnejšie. Vyjadrujú Pinkovu zlosť. Je to najkratší „Part“ kompozície „Another Brick in the Wall“.

Pink sa rozhodne dokončiť svoj múr ako výsledok svojho hnevu potom, čo príde na neveru a zradu jeho manželky. Vníma to ako výstrahu mene tekel Hovorí, že videl "nápis na stene". Konštatuje, že už viac nič nepotrebuje izoluje sa od ľudí vo svojom živote a obklopuje sa múrom.

Vo filme je skladba sprevádzaná zostrihom udalostí, ktoré prispeli na vybudovanie steny. Táto verzia bola tiež kompletne odznovu nahraná v rýchlejšom tempe.