Wish You Were Here (album, Pink Floyd)

Po obrovskom úspechu albumu Dark Side of the Moon skupiny Pink Floyd stáli jej členovia pred dilemou aký originálny nápad by mohli využiť na nový albume. Jedna myšlienka bola nahrať celý album s použitím vecí, ktoré sa nachádzajú v domácnosti. Tento projekt mal pracovný názov Household Objects. Koncom roku 1973 začali teda zbierať nahrávky nekonvenčných nástrojov ako napríklad vínové fľaše, aerosólové spreje, plechovky, gumičky, pracie dosky (rumple) a iné... nahrali tri songy kým došli k názoru, že je to „trochu hlúpy nápad“.

Pozorný poslucháč môže vraj niektoré zvyšky zvukov z týchto nahrávok (zvuky vínových fliaš) začuť v skladbe „Shine of You Crazy Diamond“ z albumu Wish You Were Here.

Wish You Were Here je ďalší z konceptuálnych albumov skupiny Pink Floyd. Sčasti je poctou zakladateľovi skupiny Sydovi Barrettovi (skladba „Shine on You Crazy Diamond“) a sčasti kritikou/ karikatúrou komerčnosti a nezáujmu o umeleckú stránku hudobných diel zo strany hudobného priemyslu (skladby „Welcome to the Machine“, „Have a Cigar“). Titulná skladba „Wish You Were Here“ sa zmieňuje o znudenosti a frustrácii členov skupiny z hudby.

Dalo by sa teda povedať, že témou skladieb celého albumu je neúčasť. Roger Waters povedal, že názov by pokojne mohol byť Wish We Were Here (Chcem aby sme boli tu), lebo hlavne na začiatku nahrávania bol u členov skupiny slabnúci entuziazmus k tvorbe tohto projektu.

Tento album je posledný na ktorom sa autorsky aktívne podieľal Richard Wright (až do vydania powatersovského albumu The Division Bell). S odstupom času sa Gilmour s Wrightom vyjadrili, že patrí medzi ich favoritov.

Pink Floyd začal nahrávať v štúdiu Abbey Road 6. januára, 1975 a dokončený bol v júli toho istého roku. Vydaný bol vydavateľstvom Columbia Records 15. septembra, 1975.

Počas práce na ňom dostali členovia skupiny dve návštevy, jednu očakávanú, druhú neočakávanú.

Watersovi sa nepáčilo počas nahrávania ako znie jeho vlastný spev v skladbe „Have a Cigar“. V tom čase nahrával v inom štúdiu na Abbey Road svoj album spevák 'Roy Harper a David Gilmour mu pri nahrávaní vypomáhal. Waters ho zavolal a požiadal ho, či by sa nepokúsil túto skladbu naspievať on. S výslednou nahrávkou bol Waters spokojný a napriek tomu, že je to jediná skladba, na ktorej nespieva člen skupiny Pink Floyd, rozhodol sa ju zaradiť na tento album. To, že túto pieseň nespieva člen skupiny prišlo Watersovi vhod. V priebehu rokovania s jedným hudobným vydavateľom sa zástupca tohto vydavateľa počas rozhovoru spýtal „Oh, by the way, which one’s Pink?“ (Ozaj mimochodom ktorý z vás je Pink?). Táto „otázka“ zarezonovala vo Watersovej hlave natoľko, že sa rozhodol použiť ju v texte skladby „Have a Cigar“ a z úst speváka Harpera táto otázka znela predsa len realistickejšie.

Roy Harper je pouličný spevák z Anglicka populárny v 70. rokoch. Na konci 60. rokov vydal asi 18 albumov vrátane pokusu o duo s Jimmym Pagem (z Led Zeppelin) „What Ever Happened to Jugula?“ na ktorom spolupracoval aj David Gilmour.

Harper nemal excelentný ale predsa niečím unikátny hlas. Jeho skladby sú viac vokálne so sprievodom akustickej gitary. Je to typický Brit, niekedy príliš politicky ladený a hrozný cynik. Jeho piesne nie sú veru pre každého. Harper pomohol Davidovi Gilmourovi pri nahrávaní jeho prvého albumu v piesni „Short and Sweet“ a Gilmour spolupracoval na Harperových albumoch. Harper sa objavil aj na Gilmourových koncertných šnúrach.
Skupina Led Zeppelin má na svojom treťom albume skladbu „Hats Off to Roy Harper“, ktorá je o tomto spevákovi.

„Shine on You Crazy Diamond“ bola skladba, ktorá mala byť pôvodne iba na jednej strane albumu Wish You Were Here (podobne ako skladby „Echoes“ a „Atom Heart Mother Suite“ na predošlých projektoch), ale počas komponovania je dĺžka narástla na 30 minút a na jednu stranu vinylovej platne by sa nevmestila. Členovia skupiny došli k názoru, že ju rozdelia tak, aby v strede medzi jej dvoma časťami boli ostatné skladby albumu. Rozdelili skladbu na deväť častí a začali uvažovať nad jedným kardinálnym problémom: čím bude skladba začínať a čím bude končiť.

Tieto časti (party) môžete na platni identifikovať nasledovne:
1. časť- syntetizátorový zvuk akoby dychového nástroja, Gilmourove sólo, súzvuk klávesov pripomínajúci orchester,
2. časť- Začína Sydovou témou, štyri noty (Dah DAH Dah DAH...) gitarový „ríf“, ktorý sa opakuje cez celý tento part (asi od 03:35 min),
3. časť- Rickove syntetizátorové sólo, pripomínajúce dychovú sekciu a Gilmourove sólo (asi od 06:29 min),
4. časť- vokálna (asi od 08:42 min),
5. časť- saxofónové sólo (asi od 11:10 min),

Na druhej strane albumu:
6. časť- šum a klávesové variácie Ricka Wrighta s decentnými "oceľovými" rífmi gitary Davida Gilmoura,
7. časť- druhá vokálna časť (asi od 04:52 min),
8. časť- syntetizátory pripomínajúce džez (asi od 06:04 min),
9. časť- záverečný syntetizátorový part, pripomínajúci pohrebnú hudbu (asi od 09:09 min),

Počas mixovania skladby „Shine on You Crazy Diamond“ 6. júna, 1975 (v ten deň sa ženil David Gilmour so svojou prvou manželkou Ginger) prišiel do štúdia tučný chlap s vyholenou hlavou a obočím, oblečený v sivých tesilových nohaviciach, nylonovej košeli a pletenej veste. Skupina sa ďalej zaoberala nahrávaním a návštevníka si nevšímala.

Až keď prišiel do štúdia Adrew King pozrel na neho a zvolal: Preboha! To je Syd!, a spýtal sa ho- Syd, prečo si taký tučný? Syd im povedal, že si kúpil domov obrovskú chladničku a teraz sa napcháva veľkým množstvom bravčových rezňov. Iróniou tohto všetkého je, že práve mixovaná skladba „Shine on You Crazy Diamond“ bola inšpirovaná Sydovým osudom.

Päť rokov pred touto príhodou Syda členovia skupiny nevideli.

Vo všeobecnosti Roger Waters popiera, že by táto skladba bola výlučne venovaná Sydovi. Vznikla podobne ako „Echoes“ z albumu Meddle z jednej zádumčivej Gilmourovej gitarovej improvizácie postupným primiešavaním nápadov ostatných členov skupiny. Téma, ktorá sa k tomuto dielku hodila, je skôr o všeobecnom trende v štýle života rockových hudobníkov, je to ten povestný „sex, drogy a rokenrol“. Sydov osud je pre členov skôr hmatateľným príkladom pravdivosti tohto pravidla.

• David Gilmour - spev, gitara
• Richard Wright - spev, klávesy
• Nick Mason - bicie
• Roger Waters - basová gitara

• Roy Harper – spev skladby „Have a Cigar“
• Dick Parry – saxofón v skladbe „Shine on You Crazy Diamond“
• Venetta Fields – vokály v skladbe „Shine on You Crazy Diamond“
• Carlena Williams – vokály v skladbe „Shine on You Crazy Diamond“
• Stephane Grapelli – husle v skladbe „Wish You Were Here“ (veľmi slabo počuť v závere)

• Brian Humphries – technik
• Peter James – technik
• Hipgnosis – dizajn, fotografie
• Storm Thorgerson – úprava dizajnu
• Peter Christopherson – dizajn
• Phil Taylor – fotografie pre remasterovanú verziu
• Jill Furmanovsky – fotografie pre remasterovanú verziu
• George Hardie – ilustrácie
• Richard Manning – asistent dizajnu
• Howard Bartrop – asistent dizajnu
• Jeff Smith – asistent dizajnu
• James Guthrie - remastering
• Doug Sax - remastering
• Gerald Scarfe - „Welcome to the Machine“ hudobné video