Konodonty

Konodonty (lat. Conodonta, Conodontophorida) alebo [ak sa klasifikujú ako podkmeň chordátov, tak aj:] konodontochordáty (lat. Conodontochordata) sú vyhynutý taxón (obyčajne trieda) morských organizmov so sporným systematickým zaradením. Dnes (cca. 2017) sa zaraďuje najčastejšie buď v rámci stavovcov pod bezčeľustnatce alebo mimo stavovcov ako ich sesterský taxón; podrobnosti pozri nižšie.

konodonty

Rekonštrukcia vzhľadu konodonta.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
konodonty
Eichenberg, 1930
Synonymá
Conodontia, Conodontophora
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál
 Portál vedy o Zemi
Zvyšky konodontov z vrstiev Deer Valley súvrstvia Mauch Chunk.

Existujú tri rôzne široké definície taxónu konodonta/konodontochordáty; podrobnosti pozri nižšie.

Konodonty žili od kambria po vrchný trias (pred asi 542 až 200 miliónmi rokov). Kondontové telieska sú dôležitou indexovou (mikro-)fosíliou.


Význam

Dlhú dobu boli známe iba ako mikroskopické fosfatizované zvyšky zubov, známe ako konodontové telieska, pozostatky mäkkých častí týchto organizmov sú veľmi zriedkavé (známe iba z dvoch lokalít Južnej Afriky a Škótska). Konodonty, predovšetkým konodontové telieska sú významné zo stratigrafického hľadiska.

Konodontové telieska sú úspešne používané pri zisťovaní teplotnej alterácie usadených hornín. Používa sa tzv. farebný alteračný index (colour alteration index – CAI). Jeho podstatou je fakt, že na základe zmien farieb konodontov od svetlo jantárovej po čiernu možno odlíšiť teplotné postihnutie hornín, v ktorých boli fosílie nájdené, zodpovedajú teplotám od 50 – 350 °C.[1]

Stavba tela

Mali úzke a dlhé telo (väčšinou 3 – 4 cm, zriedkavo do 10 cm). V chvostovej časti sa nachádzala plutva. Najčastejšie nachádzané konodontové telieska majú priemer 0,1 až 2 mm, zriedkavo do 7 mm. Sú to prevažne fosfatické telieska, rôzneho kónické až listovitého tvaru, ktoré tvorili zrejme súčasť ich ústneho aparátu. Konodontové telieska sa získavajú rozpúšťaním sedimentu v kyselinách. Z karbonátov sa získavajú rozpúšťaním v kyseline octovej alebo mravčej. Z kremitých hornín pomocou kyseliny fluorovodíkovej.

Spôsob života

Konodonty boli morské organizmy, ktorých pozostatky sú nachádzané v najrôznejších prostrediach, od hlbokovodného po plytkovodné.

Dejiny výskumu

Objavené v Rusku v 40. rokoch 19. storočia paleontológom nemeckého pôvodu Ch. I. Panderom v ordovických horninách okolia Petrohradu, devónskych horninách v Lotyšsku, karbóne okolia Moskvy a Tuly. Po prvýkrát vedecky opísané v roku 1856.[2] Na Slovensku sa ich výskumu venoval ako prvý R. Mock.

Systematika

Tri definície konodontov

Tradične sa rozlišujú tri taxóny: Protoconodonta, Paraconodonta a Euconodonta (autorom tohto delenia je Bengtson 1976 [3]) - podrobnejšie pozri nižšie. Taxón konodonty/konodontochordáty môže v závislosti od autora zahŕňať:

  • Protoconodonta + Paraconodonta + Euconodonta, alebo
  • len Paraconodonta + Euconodonta [4][5], alebo
  • len Euconodonta [6][3][7].

Zaradenie v systéme

Dnes (cca. 2017) sa konodonty zaraďujú najčastejšie a) buď v rámci stavovcov pod bezčeľustnatce (ako sesterská skupina kruhoústnic v užšom zmysle [čiže sliznatiek a mihúľ] a ostrakoderm), b) alebo sa (najmä Euconodonta) zaraďujú mimo stavovcov ako ich sesterský taxón (presnejšie: ako sesterský taxón črepovcov (Craniata)). Podľa niektorých autorov Protoconodonta patria na úplne iné miesto v systéme než Paraconodonta+Euconodonta, obyčajne sa uvádza, že Protoconodonta patria pod alebo sú sesterskou vetvou taxónu štetinatoústky. [8][9][3][10][11][6][12][13][5][4]

Staršie boli bežné aj rozličné iné zaradenia konodontov, napr.:

  • jeden z hlavných taxónov chordátov (klasifikovaný mimo stavovcov) [14],
  • predchodcovia úhorov alebo kruhoústnic.[2]
  • príbuzní sliznatiek [15]
  • taxón patriaci (ako celok) pod alebo úzko príbuzný s týmito taxónmi [12]:
    • ryby v zmysle rybovité stavovce (alebo sesterská skupina tohto taxónu [4])
    • štetinatoústky (pre všetky konodonty, nie len pre Protocondonta)
    • mäkkýše (obyčajne ulitníky alebo červovce)
    • obrúčkavce
    • článkonožce (trilobity alebo kôrovce)
    • chytadlovce
    • mechúrniky
    • rôzne nižšie prvoústovce
    • rasliny

Vnútorná systematika

Systematika primárne podľa Sweet a Donoghue (A, B... označuje rôzne významy toho istého názvu; / oddeľuje úplné synonymá)[3][7][9][16]:
Conodonta (A):

  • Paraconodontida:
    • Protoconodonta
    • Paraconodonta - niekedy spolu s Euconodonta označované ako Conodonta (B)
  • Conodonta (C)/Euconodonta:
    • Proconodontida (A)/Cavidonti:
      • rad Proconodontida (B)
      • rad Belodellida
    • Conodonti:
      • bez mena (príp. Protopanderodontida (A) ):
        • rad Protopanderodontida (B) - vrátane rodu Teridontus
        • rad Panderodontida
      • bez mena (príp. Prioniodontida (A) ):
        • rad Prioniodontida (B)
        • rad Prioniodinida
        • rad Ozakodinida

Podrobnosťami klasifikácie vyšších konodontov sa zaoberá práca Donoghue et al. 2008 [17].


Systematika, ktorá bola uvedená na anglickej wikipédii v taxoboxe v rokoch 2009 - 2017 v hesle Conodont:

  • Protoconodonta
  • Conodonta
    • Paraconodonta
    • Euconodonta
      • Panderodontida
      • Prioniodontida
        • Prioniodinina
        • Ozarkodinina
Fosílie konodontov druhu Manticolepis subrecta z vrchného devónu, Poľsko.


R. J. Aldridge (2005) konodonty (presnejšie Euconodonta) člení takto:[1]

  • rad Proconodontida
  • rad Belodellida
  • rad Protopanderodontida
  • rad Panderodontida
  • rad Prioniodontida
  • rad Prioniodinida
  • rad Ozarkodinida


Matoušek-Trnka 1997 má nasledujúce delenie [14]:
podkmeň konodontochordáty (Conodontochordata) - jediná trieda konodonty (Conodontophorida) :

  • rad konodontotvaré (Conodontiformes)
  • rad vláknozubcotvaré (Neurodontiformes)


Referencie
  1. Aldridge, R. J., 2005, Conodonts. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 440 – 448
  2. Makridin, V.L., Barskyj, I.S. (Editori) 1995, Paleontologia i paleoekologia Slovar spravočnik. Nedra, Moskva, s. 166
  3. SWEET, W. C, DONOGHUE P. C.J.: Conodonts: Past, present, future. J. Paleont., 75(6), 2001, pp. 1174–1184, najmä S. 1179-1181
  4. MORRIS, S. C. The fossil record and the early evolution of the Metozoa. In: Nature, vol. 361, 21.1.1993, S. 219-223
  5. LEE et al. Conodont fauna of the Machari Formation (Middle and Upper Cambrian), Yeongweol area, Gangweon Province, Korea. In: Ameghiniana vol.46 no.2 Buenos Aires abr./jun. 2009
  6. Turner S., Burrow C. J., Schultze H.-P., Blieck A., Reif W.-E.†, Rexroad C. B., Bultynck P. & Nowlan G. S. 2010. — False teeth: conodont-vertebrate phylogenetic relationships revisited. Geodiversitas 32 (4): 545-594
  7. SWEET, Walter C.. The Conodonta (morphology, taxonomy, paleoecology, and evolutionary history of a long-extinct animal phylum). [s.l.] : Clarendon Press, 1988. 212 s. ISBN 978-0-19-504352-5. S. (najmä Appendix A).
  8. DONOGHUE, P. C. J., KEATING, J. N. Early Vertebrate Evolution. In: Palaeontology, 2014, pp. 1–15 dostupné online
  9. DONOGHUE, P. C. J. et al. Conodont affinity and chordate phylogeny. In: Biol. Rev. (2000),75,pp. 191-251
  10. HAARAMO, M.. Mikko's Phylogeny Archive [online]. Helsingin Yliopisto (University of Helsinki), [cit. 2018-06-21].
  11. NELSON, Joseph S.; GRANDE, Terry C.; WILSON, Mark V. H.. Fishes of the World. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2016. 707 s. ISBN 978-1-118-34233-6. S. 17.
  12. Blieck, A., Turner, S., Burrow, C. J., Schultze, H. P., Rexroad, C. B., Bultynck, P., Nowlan, G. S., 2010, Fossils, histology, and phylogeny: Why conodonts are not vertebrates. Episodes, 33, 4, s. 234 – 241
  13. Szaniawski, H. (2002). "New evidence for the protoconodont origin of chaetognaths" (PDF). Acta Palaeontologica Polonica. 47 (3): 405.
  14. MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
  15. Krejsa - Slavkin 1987, citované in: Nelson 2016
  16. HAARAMO, M.. Mikko's Phylogeny Archive [online]. Helsingin Yliopisto (University of Helsinki), [cit. 2018-06-21]. (Poznámka: Pozor, v texte je preklep: Namiesto Protoconodontida má byť Proconodontida.)
  17. DONOGHUE, P. C. J. et al. The interrelationships of ‘complex’ conodonts (Vertebrata). In: Journal of Systematic Palaeontology 6 (2): 119–153

Externé odkazy

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konodonty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.