Vylodenie pri Dieppe

Uprostred roku 1942 boli krajiny Osi na vrchole svojej moci a všetko nasvedčovalo tomu, že majú veľkú šancu vyhrať vojnu. Nemecko teda wehrmacht alebo jeho spojenci kontrolovali prakticky celú Európu na pevnine a na východnom fronte úspešne rozvinulo novú letnú ofenzívu a spôsobovalo Sovietskemu zväzu čoraz väčšie územné, materiálne i ľudské straty. Práve v tej dobe sa západní Spojenci rozhodli vypočuť sovietske prosby o vytvorenie nového frontu. Pri rozhodovaní ako a kde zaútočiť sa britskí politici i vojaci zhodli na tom, že na rozsiahlejšie bojové operácie v západnej Európe ešte stále nie sú pripravení. Po dohode s Američanmi sa preto rozhodli podporiť budúcu operáciu Torch, ktorá predstavovala vylodenie amerických vojsk v Alžírsku a Maroku v tyle Rommelových Afrika-Korps a Talianskych síl.

Samotný Churchill potom v liste Stalinovi vysvetlil, že útok 6 – 8 spojeneckých divízií, na pobrežie by bol iba hazardnou hrou so životami tisícok vojakov, ktorá by v konečnom dôsledku neodvolala z bojov v ZSSR ani jednu nemeckú divíziu. Nemecký Abwehr, resp. Wilhelm Canaris se to pravdepodobne dozvedel a Nemci boli pripravení . Napriek tomu, že britskí vojenskí odborníci mali pravdu, strácali pred Sovietskym zväzom svoju tvár, keďže ten bojoval o prežitie a musel svoje jednotky nasadzovať do krvavých bojov bez dostatočnej prípravy, len aby zabránil nemeckým prielomom.

Možno práve kvôli tejto bezútešnej situácii v ZSSR sa britské velenie na čele s lordom Mountbattenom aj napriek mnohým nezhodám s Montgomerym, v apríli 1942 rozhodlo pre pokračovanie v prípravách nerealizovanej operácie Rutter, ktorá mala byť prekvapivým útokom väčšieho rozsahu a bola pôvodne plánovaná tiež v oblasti Dieppe. Prístav bol vybraný za cieľ najmä preto, že bol v dosahu RAF a nemecká obrana tu nebola nijak zvlášť silná. Už predtým britské jednotky Commandos uskutočnili niekoľko prekvapivých nájazdov na nemecké objekty v okupovanom Francúzsku. 27. februára 1942 napadli posádku nemeckého radaru pri Brunévale a v noci z 27. na 28. marca sa ich cieľom stala ponorková základňa Saint Nazaire. Tieto takticky aj operačne dobre prevedené akcie zaskočili Nemcov a splnili určené ciele. Nadobudnuté skúsenosti preto využili i pri plánovaní operácie Jubilee.

Obrnené vozidlá na pláži pri Dieppe.

Spojený výbor náčelníkov britského a amerického štábu vydal rozkaz na útok 17. augusta 1942. Nasledujúceho dňa sa vyloďovacie jednotky nalodili vo viacerých juhoanglických prístavoch a vyplávali na more.

19. augusta ráno sa vyloďovacie plavidlá priblížili k Francúzskej pevnine. Prakticky od začiatku sa stretli s nemeckou obranou, ktorá ich už pravdepodobne očakávala. Ľavé krídlo výsadku, tvorené 3. oddielom Commandos sa ešte počas plavby stretlo s nemeckými člnmi pobrežnej ochrany, ktoré potopili niektoré vyloďovacie člny. Zvyšok jednotiek však čakala na pobreží drvivá nemecká paľba, ktorá väščinu z nich rozprášila. Pravé krídlo tvorené 4. oddielom Commandos si počínalo najefektívnejšie, aj vďaka tomu, že naň Nemci nesústredili paľbu tak ako na zvyšok vyloďujúcich sa jednotiek. Ako jediným z výsadku sa týmto vojakom pod vedením Lorda Lovata podarilo splniť svoje ciele, zlikvidovať nemeckú batériu pri Varengeville a úspešne sa stiahnuť späť. Na ostatných úsekoch však situácia vyzerala veľmi kriticky.

V oblasti výsadku kanadských vojsk čakali v pripravených postaveniach nepočetní obrancovia s pripravenými zbraňami. Kanaďania sa oneskorili a k pláži sa priblížili až po rozvidnení. Kanadský kráľovský pluk, ktorý pristál neďaleko Puys, okamžite pribila na zem nemecká guľometná paľba. Ukázalo sa že táto pláž bola vybraná na vylodenie veľmi nešťastne – 300 metrov dlhý betónový múr, bránil Kanaďanom v úniku pred nemeckou paľbou. 60 nemeckým vojakom v pripravených postaveniach sa podarilo zlikvidovať na pláži 225 kanaďanov, 264 ďalších sa vzdalo a iba 33 sa podarilo nalodiť a uniknúť z tohto pekla. Južný Saskachewanský pluk a pluk Kráľovniných Kemerunských horských strelcov si počínali trocha lepšie, ale aj ich postup Nemci čoskoro zastavili a pri ústupe obom jednotkám spôsobili ťažké straty. Iba vďaka obetavosti a odvahe námorníkov sa podarilo evakuovať 341 z nich, ďalších 200 sa muselo vzdať a 141 padlo. Kanadské jednotky mali iba slabú podporu delostrelectva zo svojich plavidiel. Rovnako ani letectvo nezasahovalo, pretože nad plážami sa vznášali oblaky dymu. Hlavnú časť vyloďujúcich sa kanadských vojsk predstavoval 14. tankový Calgarský pluk, podporoval ho pluk Hamiltonskej ľahkej pechoty a Essexkých strelcov. Napriek tomu, že sa väčšine tankov podarilo vylodiť, iba 15 sa podarilo prejsť cez pláž aby podporili pechotu v ďalšom boji.[1] Tam ich však čakala intenzívna paľba protitankových zbraní a zátarasy, cez ktoré im ženisti neboli schopní bez ďalšej palebnej podpory uvoľniť cestu. Preživšie tanky sa nakoniec vrátili na pláž aby kryli ústup, ktorý sa začal o 10:50. Nemeckú obranu v najkritickejšej chvíli podržali jednotky 10. obrnenej divízie, ktorá prišla okamžite na pomoc. Lode britského námorníctva určené na podporu vylodenia nemali dostatočný dostrel, ktorý by im dovoľoval viesť paľbu na nepriateľa bez toho aby boli sami ohrození paľbou z pevniny. Nedostatočná bola i komunikácia medzi pozemnými jednotkami a letectvom a loďami, ktoré mali byť ich najväčšou oporou.

Pláž po boji, v pozadí horiace vyloďovacie člny.

Celkové udávané straty na strane spojencov sa rôznia. 1027 kanadských vojakov padlo, 2340 bolo zajatých. Asi tisícka, ktorá mala tvoriť posily, bola predtým, než dorazila na pobrežie, odvolaná späť. Celá operácia bola pre západných Spojencov veľkým vojenským neúspechom. Napriek veľkým stratám ju možno hodnotiť ako lekciu, ktorú neskôr zúročili v nasledujúcich v ťaženiach.[2]

Ukázalo sa, že najmä perfektné utajenie (Abwehr o všetkom vedel dopredu) a koordinácia síl je pri podobných akciách najužitočnejšia. Obojživelné výsadky v Severnej Afrike, operácia Husky, výsadky pri Anziu a Salerne však boli podstatne lepšou školou pre následné otvorenie druhého frontu v Deň-D. Skúsenosti z Dieppe poukázali na nutnosť výroby špeciálnych obrnených vozidiel, ktoré dovolia ženistom viesť potrebnú činnosť i pod paľbou nepriateľa. Zlepšila sa i komunikácia medzi pozemnými jednotkami a námornými silami, ktoré mali podporovať svojou paľbou vyloďujúce sa jednotky.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vylodenie pri Dieppe