Čudná vojna

Obyvatelia Varšavy pred britským veľvyslanectvom demonštrujú svoju radosť nad pomocou západných spojencov, ktorí vyhlásili Nemecku vojnu

Väčšina nemeckej armády bola od konca leta 1939 sústredená v Poľskom pohraničí, alebo sa priamo zúčastnila bojov v Poľsku. Iba menšie sily zaisťovali tzv. Siegfriedovu líniu, ktorá bola ich obranným postavením pre prípad útoku západných Spojencov pozdĺž Francúzskej hranice. Francúzi po skúsenostiach z prvej svetovej vojny verili, že táto línia je omnoho pevnejšia než v skutočnosti bola a považovali ju za nebezpečnú prekážku, ktorej prekročenie by stálo veľké obete na životoch.

Na druhej strane proti Nemcom stáli britské a francúzske vojská v opevneniach Maginotovej línie. Do Británie v rovnakej dobe dorazili kanadské jednotky. Spojené kráľovstvo aj Francúzsko sa zároveň snažili rýchlo zmobilizovať svoje jednotky a rýchlo vyzbrojiť ďalšie vojsko. Uskutočnili preto veľké objednávky výzbroje z USA. V tej dobe neutrálne Spojené štáty Americké poskytli západným Spojencom zbrane za výhodné ceny a neskôr dokonca rozšírili svoju pomoc zákonom o prenájme a pôžičke lend-lease.

Britské delostrelecké jednotky 1. práporu ťažkého delostrelectva s 8 palcovými delami vo Francúzsku pri Laquielle počas čudnej vojny. 20. október 1939.

Francúzi sa spoločne s Britmi pokúsili iba o lokálne útoky známe ako Sárska ofenzíva. Briti zhadzovali nad Nemeckom propagandistické letáky. Vpád do Nemecka by Nemecku výrazne sťažil situáciu. Neexistujú však žiadne dôkazy o tom, že by vôbec niekedy západní Spojenci pripravovali plány na útok do Nemeckého vnútrozemia v prípade napadnutia Poľska. Briti by podobnej rozsiahlej operácie nikdy neboli schopní, pre nízky početný stav svojej pozemnej armády a Francúzi podobné kroky nikdy nezvažovali. Dokonca i pred rokom 1936, kedy ešte opevnenia na Nemeckej strane hranice neboli postavené, veliteľ francúzskej armády Maurice Gamelin neveril, že by bolo možné prebojovať sa do Porýnia.[1]

Celá západná Európa tak bola 7 mesiacov v relatívnom pokoji. Spojenci sa však pokúsili prerušiť nemecké dodávky železnej rudy zo Švédska zamínovaním pobrežných vôd, čím prinútili Nemcov urýchlene konať. Nemci uskutočnili prekvapivý výsadok a rozpútali niekoľkomesačné boje v Nórsku.

Nemci sa tiež snažili narušiť spojenecký obchod cez Atlantický oceán a začali napádať obchodné konvoje ponorkami. Začali tzv. 2. bitku o Atlantik. Pokúsili sa tiež o niekoľko leteckých a ponorkových útokov na hlavný britský vojnový prístav Scapa Flow. V októbri sa do prístavu dostala nemecká ponorka U-47, ktorá potopila bojovú loď HMS Royal Oak. V decembri 1939 sa britským krížnikom HMS Exeter, HMS Ajax a HMS Achilles podarilo po bitke na rieke Plata poškodiť nemeckú vreckovú bojovú loď Admiral Graf Spee, ktorú neskôr obkľúčili v prístave Montevideo. Posádka nakoniec radšej loď sama potopila, ako by loď vydala do rúk Britom.

Samotní Nemci útokom na Poľsko veľmi riskovali. V prípade že by Británia a Francúzsko na Nemcov skutočne udreli v plnej sile mohla sa situácia po zvyšok vojny vyvíjať celkom inak. Alfred Jodl na Norimberskom procese neskôr po vojne povedal: „To že sme neboli porazení už v roku 1939, bolo iba vďaka tomu, že počas Poľskej kampane, približne 110 francúzskych a britských divízií na západe celkom neaktívne stálo pred 23 nemeckými divíziami."[2]

Pokoj na západnom fronte ukončilo Nemecko, ktoré v máji 1940 prepadlo Belgicko, čím sa vyhlo silne bránenej Maginotovej línii a odvážnym úderom spôsobilo odrezanie početných vojsk spojencov v severnom Francúzsku.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čudná vojna