Operácia Market Garden

Mapa zón zoskoku britských vojsk v okolí Arnhemu.

V južnej časti výsadku sa jednotky 101. výsadkovej divízie stretli iba so slabým odporom. Podarilo sa im obsadiť 4 mosty. 502. a 506. pluk boli v meste Son privítané miestnym obyvateľstvom, ale pri moste cez Wilhelminin kanál sa dostali pod paľbu batérie 88 mm kanónov a guľometov. Kým si Američania s týmto odporom poradili, Nemci most vyhodili do vzduchu. Neskôr na Američanov podnikli útoky jednotky nemeckej 59. divízie, ale tieto boli odrazené.

Severnejšie jednotky 82. výsadkovej divízie po výsadku rýchlo obsadili most pri Grave a tiež dôležitý most cez kanál Maasa-Waala pri Heumene. Hlavnou úlohou 82. divízie bolo získať výšiny Groesbeek a vybudovať obranné pozície, ktoré by zamedzili útokom z blízkeho Reichswaldu. 508. výsadkový pluk 82. divízie sa v podvečer pokúsil získať most cez Waalu pri Nijmegene, práve vo chvíli keď k nemu dorazili jednotky 9. prieskumného práporu SS. Americký útok nebol úspešný a most zostal v nemeckých rukách.

Britské výsadky mali väčšie problémy. Vysadené príliš ďaleko od Arnhemu – západne od Oosterbeeku, im trvalo 4 hodiny kým sa dostali k mostom v Arnheme. V ceste im pri tom stáli nemecké jednotky. 1. výsadkový prápor narazil pri postupe zo severu na nemecké jednotky a bol zastavený. 2. prápor, ktorému velil generálplukovník John Frost, postupoval stredom okolo železnice a napriek bojom južne a severne od železnice sa mu podarilo preniknúť do mesta. 3. prápor postupoval do mesta juhom pozdĺž Rýna. Nemci však po príchode výsadkárov pri Oosterbeeku zničili železničný most a zabránili tak Britom preniknúť na druhú stranu rieky a sťažili im tak výrazne možnosť dobyť cestný most. 2. práporu sa prvým útokom cestný most obsadiť nepodarilo. Frostovi muži sa preto opevnili v domoch okolo severného vstupu na most. Práporu sa pri bojoch podarilo prepadnúť jedno z nemeckých štábnych vozidiel a v boji zlikvidovať generálmajora Friedricha Kussina aj s pobočníkom. Situácia britských jednotiek sa ešte skomplikovala po tom, čo sa im nepodarilo nadviazať spojenie s veliteľstvom. Mnohé ich vysielačky vôbec nefungovali, iné neboli v dosahu signálu. Nepodarilo sa im ani spojiť s podpornými jednotkami letectva.[2].

Situačná mapa zoskokových zón v okolí Eindhovenu.

Nemci sa z prvotného prekvapenia spamätali pomerne rýchlo. Maršal Walter Model sa počas začiatku výsadku nachádzal v Hoteli Tafelberg v Oosterbeeku, veľmi blízko britskej zóny výsadku. Rýchlo zorganizoval obranu a evakuoval veliteľstvo na bezpečnejšie miesto. Wilhelm Bittrich medzitým vyslal prieskumný oddiel 9. tankovej divízie SS, aby posilnil obranu mostu pri Nijmegene. Výsadok pri Oosterbeeku sledovali z blízka aj jednotky SS majora Seppa Kraffta. Títo zastavili aj spojeneckú rýchlu skupinu s jeepmi, ktorá mala ako prvá náhlym výpadom získať mosty. Okolo polnoci už mal Model jasné predstavy o celej operácii a pripravil obranu Arnhemu. Faktor prekvapenia, ktorý obvykle býva na strane útočiacich vojsk pri výsadkových operáciách, sa tak minimalizoval. Nemcom sa zároveň podarilo získať kompletné plány spojeneckej operácie z havarovaného klzáku. Plány napriek zákazu so sebou niesol jeden z amerických dôstojníkov, ktorý zahynul pri havárii klzáku s celou posádkou.

Ráno nedovolilo nepriaznivé počasie s nízkou hmlou odštartovať britským dopravným lietadlám s posilami. O 9:30 sa z Nijmegenu začali vracať prieskumné jednotky 9. práporu SS aby podporil vojakov bojujúcich v Arnheme. Frostovi vojaci na severnom konci mostu, opevnení okolo nemocnice svätej Alžbety, na nich spustili silnú paľbu a kolónu vozidiel zlikvidovali. Padol aj veliteľ práporu SS-Hauptsturmführer Gräbner. Severný koniec mosta tak zablokovali zničené vozidlá. Posily 1. výsadkovej divízie pri Arnheme sa začali vysadzovať okolo 15:00. Generál Urquart sa osobne vydal s 2. južnostaffordshireským plukom a 11. práporom na pomoc za 1. a 3. práporom, bojujúcimi na západe mesta aby mohol efektívnejšie riadiť postup. Auto s Urquartom a jeho pobočníkom však bolo pri pouličnom boji napadnuté Nemcami. Čo ho prinútila skrývať sa v jednom z domov na okraji Arnhemu bez spojenia s ostatnými jednotkami[2]. 4. prápor, ktorý bol vysadený ako posila divízie sa čoskoro po výsadku dostal pod nepriateľskú paľbu a bol nútený ustúpiť z oblasti zóny výsadku.

Večer sa podarilo jednotkám XXX. zboru dosiahnuť pozície 101. výsadkovej divízie. Keďže bol most pri meste Son zničený, začala urýchlená stavba tzv. Baileyho mostu. 82. divízia sa pokúšala celý deň obsadiť železničný most pri Nijmegene, ale nebola úspešná.

Britskí výsadkári pri pouličných bojoch v Oosterbeeku.

Situácia britskej výsadkovej divízie bola čoraz beznádejnejšia. Časť jej vojsk bola obkľúčená Nemcami medzi Oosterbreekom a okrajom Arnhemu. Časť 1. a 3. brigády spolu s 2. južnostaffordshireským plukom a 11. práporom sa pokúsili prelomiť nemeckú obranu a spojiť sa s jednotkami 2. práporu pri moste. Po rozvidnení sa však Briti dostali do ťažkej paľby. 1. prápor bol zastavený a jeho pozície sa rozpadli, zvyšky jednotky spolu s pozostatkami 3. práporu ustúpili. 2. južnostaffordshireský pluk bol zničený. 11. prápor, ktorý dovtedy utrpel len ľahké straty, bol zničený pri pokuse o obsadenie výšin severne od mesta. Asi 500 mužov, ktorí z týchto útočiacich jednotiek prežilo, sa stiahlo späť na západ do Oosterbeeku. Po strate pristávacích plôch a zlému počasiu v Anglicku sa nepodarilo prepraviť poľskú brigádu. Komplikované bolo aj zásobovanie, pretože viaceré vytýčené zóny zhodenia zásob obsadili Nemci. Zásoby sa k výsadkárom darilo dopravovať iba za cenu veľkých obetí a hazardu posádok dopravných strojov. Druhý prápor, ktorý sa držal v pozíciách v Arnheme na sever mostu, mal v utorok asi 600 bojaschopných mužov. Nemci postavenia práporu silne ostreľovali mínometnou a delostreleckou paľbou. Na likvidáciu jednotlivých domov používali aj tanky. Britom sa podarilo udržať obranný perimeter iba za cenu ťažkých strát.

Ráno sa podarilo spojiť vojakom XXX. zboru s 82. výsadkovou divíziou. V priebehu dňa sa britské a americké jednotky zmocnili mosta pri Wijchene.

Nemecké jednotky postupujúce pri Oosterbeeku.

Po spojení s Britmi sa 20. septembra Američania odhodlali k odvážnemu útoku na most pri Nijmegene. Na plátenných člnoch časť 504. pluku majora Juliana Cooka prekročila s podporou britského delostrelectva Waalu západne od mostov a podporila tak britské jednotky pri prieniku na mosty. Napriek obsadeniu oboch mostov pri Nijmegene sa čelo XXX. zboru tvorené gardovou tankovou divíziou neodhodlalo k pokračovaniu útoku smerom k Arnhemu a zastavilo postup aby doplnilo sily.

Urquart sa pri Oosterbeeku rozhodol držať obranu s chrbtom otočeným k rieke. V tej dobe mu už zostávalo menej než 4000 mužov z pôvodných 12 000. Pri obranných bojoch sa vyznamenal seržant John Baskeyfield, ktorý napriek zraneniu paľbou svojho 6-librového protitankového kanónu predtým ako padol zničil niekoľko nemeckých obrnených vozidiel. Sitácia Frostových mužov v Arnheme bola kritická. Sám Frost bol ranený črepinou granátu do nohy a vyradený z boja. Jeho miesto zaujal major Frederick Gough. Tomu sa podarilo vyjednať s Nemcami možnosť odsunu britských ranených do nemeckej opatery. Výsadkárom chýbala munícia, potraviny aj lekársky materiál.

Skupina vyčerpaných britských výsadkárov, ktorých Nemci zajali v Arnheme.

Boje v Arnheme pokračovali aj ráno, ale doobeda sa Nemcom podarilo vyčerpané britské výsadkové jednotky zlikvidovať. Otvorenou cestou po moste prenikli nemecké jednotky na juh mesta a rýchlo podporili svoje jednotky, ktoré sa bránili pred útokmi XXX. zboru. Ako prvá prenikla bojová skupina SS Knaust, ktorá napadla XXX. zbor pri Elste.

Aj zvyšky britskej výsadkovej divízie pri Oosterbeeku sa držali z posledných síl. Po nemeckých útokoch bojovej skupiny von Tettau museli nasadiť posledné rezervy, ktorými bol 1. pohraničný pluk. Pluk podnikol útok na Westerbouwingské výšiny, ktoré kontrolovali celú oblasť a vypínali sa priamo nad Heveadorpskou kompou a obcou Driel na druhej strane Rýna[2]. V prípade straty tejto pozície by Nemci mohli kontrolovať celý okolitý terén a zabránili by aj prísunu zásob.

Kvôli problémom s počasím v Británii sa začal výsadok 1. samostatnej poľskej výsadkovej brigády až v poobedňajších hodinách 21. septembra. Dva z troch práporov brigády boli zhodené do zóny južne od Rýna, južne od postavení britskej 1. výsadkovej divízie pri obci Driel. Jednotky sa ešte počas zoskoku dostali do silnej nepriateľskej paľby. Navyše kvôli zlej koordinácii RAF a útokom nemeckých stíhacích lietadiel boli zvyšné zásoby pre brigádu zhodené celkom mimo zóny asi 15 km ďaleko na druhej strane Rýna. Poľská brigáda sama vo veľmi zlej situácii bola jediná jednotka, ktorá mohla pomôcť Britom z 1. výsadkovej divízie. Pri Drieli sa totiž nachádzala kompa, ktorou sa mohli prepraviť na druhú stranu. Tú už však v tej dobe držali Nemci. Poliaci preto museli čakať na príchod člnov.

Nemci intenzívne ostreľovali pozície britských výsadkárov, ale prítomnosť poľskej brigády ich prinútila stiahnuť časť vojsk z útoku proti Urquartovým mužom, v obave pred možnosťou útoku na most v Arnheme z juhu. Medzitým sa podarilo britskej 43. (Wessexskej) divízii spojiť s Poliakmi pri Drieli[2]. Toho istého dňa sa podarilo 35 mužom poľskej brigády prejsť na člnoch pri Heveadorpskej kompe. No ich počet bol príliš malý aby zmenili situáciu na druhej strane rieky. Pokračovali aj boje s nemeckými jednotkami pozdĺž cesty 69, ktorú Američania začali prezývať „Hell’s Highway“.

StuG 42 podporujúci nemeckú pechotu pri pouličných bojoch v Arnheme.

V nasledujúcich dňoch sa Nemci rozhodli skoncovať s predmostím tvoreným zvyškami britských výsadkových jednotiek. Ich útoky sa však podarilo odraziť s pomocou delostrelectva XXX. zboru. Nemci zároveň pokračovali v útokoch na cestu č. 69 a pri Grave a Voghele na čas prerušili spojenie s čelom XXX. zboru. V noci 23. septembra sa podarilo ďalším 200 mužom poľskej brigády preniknúť na severný breh Rýna aby posilnili vyčerpaných Britov. Boje o predmostie sa v tomto období zmenili na mínometné prepady a paľbu ostreľovačov.

24. septembra bolo 1400 ranených, ktorým hrozilo, že budú zaživa pochovaní v pivniciach domov, kde sa skrývali, umožnené vzdať sa Nemcom. Vo večerných hodinách Nemci nasadili proti východnej strane Urquartovho predmostia 15 ťažkých tankov Königstiger. Situácia predmostia sa stávala kritickou. Britských výsadkárov mal posilniť prechod 4. práporu dorsetshireského pluku, ale jednotka sa z člnov vylodila na nesprávnom mieste v postaveniach nemeckých jednotiek. Z 315 mužov sa nakoniec podarilo k obkľúčeným výsadkárom dostať iba 75 mužom. Zvyšok jednotky bol Nemcami zajatý. Po tomto neúspechu vydalo 25. septembra ráno velenie XXX. zboru rozkaz k opusteniu predmostia.

Ústupovú operáciu bolo možné uskutočniť iba v nočných hodinách. Jej krycí názov znel operácia Berlin. V priebehu dňa však Nemci napadli Britov na predmostí dvomi bojovými skupinami jednotiek Waffen SS a výrazne zhoršili ich postavenie. V noci o 22. hodine začali britskí a kanadskí ženisti, s pomocou krytia poľskej brigády evakuáciu zostatku 1. výsadkovej divízie. Do nasledujúceho rána sa im podarilo evakuovať 2398 preživších. Tma a dážď ochránili ustupujúce jednotky pred nemeckými pozorovateľmi. Nemecká paľba, ktorá prerušila možnosť pohybu člnov po rieke, napokon ráno prinútila zvyšných 300 mužov na severnom brehu kapitulovať. Z približne 10 600 mužov 1. výsadkovej divízie, ktorí bojovali na severnom brehu Rýna 1485 zahynulo a 6414 padlo do zajatia.