Nový Knín

K roku 1408 je doložené pôsobenie kazateľa Mateja z Knína. Neskôr bola zaznamenaná jeho prítomnosť na Kostnickom koncile.

Podľa niektorých zdrojov malo byť mesto v roku 1424 vypálené vojskami Jána Žižku, ale stopercentne toto nie je potvrdené. Proti pravdivosti uvedeného tvrdenia stojí napríklad tá skutočnosť, že knínski mešťania sa od samotného počiatku postavili na utrakvistickú stranu a ostali na nej až do začiatku protireformácie. V roku 1419 knínski mešťania poskytli útočisko husitským pútnikom zo západných a južných Čiech smerujúcim do Prahy.

Mesto od svojho vysadenia iste dostávalo rôzne privilégiá, ale prvý majestát, ktorého dátum poznáme presne, pochádza až od kráľa Žigmunda Lucembuského a je datovaný 7. májom 1437. Samotná listina sa nedochovala – bola zničená pri požiari, ku ktorému došlo niekedy v rokoch 1437 až 1461

24. júna 1445 bolo mesto postihnuté jednou z najväčších povodní.

V roku 1461 obnovil kráľ Jiří z Poděbrad mestu privilégiá kráľovského mesta. V roku 1500 mesto dostalo právo pečatiť červeným voskom.

V roku 1524 mesto vyhorelo, ale vďaka prosperujúcej ťažbe zlata sa rýchlo spamätalo.

Počiatok tridsaťročnej vojny znamenal predovšetkým násilnú rekatolizáciu. Ferdinand II. Habsburský potvrdil mestu Novému Knínu doterajšie privilégiá, ale s podmienkou, aby sa tieto slobody vzťahovali len na mešťanov katolíckeho vyznania a tí medzi sobou nemali nekatolíkov trpieť.

V októbri 1639 bolo mesto (a celé okolie) vypálené Švédmi, zničené boli i bane. Z tejto pohromy mesto zotavovalo len zvoľna, tým skôr, že obnova baní nebola priveľmi úspešná.

V rokoch 1711 až 1714 bolo mesto postihnuté morovou epidémiou, ktorej podľahlo 25 osôb. Na jej pamiatku bol v roku 1715 postavený veľmi jednoduchý morový stĺp.

V roku 1730 sa začala v južnom susedstve kostola sv. Mikuláša stavať kaplnka svätého Jána Nepomuckého (zbúraná bola v roku 1890).

V roku 1776 založila Mária Terézia včelársku školu, prvú tohto druhu v Čechách.

Po požiari v roku 1836 bol zriadený mestský vodovod a s ním dve fontány – jedna z nich, tá na námestí, sa doteraz zachovala, druhá neskôr ustúpila potrebám cestnej premávky.

V júni roku 1848 išla na pomoc Prahe novoknínska mestská garda. V Zbraslavi sa mala pripojiť ku gardistom z Dobříšu a okolia Příbrami. Knínska garda došla do Jílovišťa, kde pri zvukoch delostreľby a žiari požiara pražských staromestských mlynov prenocovala. Na základe poplašných správ, že vojsko obsadilo mestské hradby a barikády už boli rozstrieľané, sa garda vrátila domov, oslabená o tých, ktorí sa pod rôznymi zámienkami vrátili už skôr.

V roku 1849 sa vedenie mesta dopustilo zaváhania, ktoré potom ovplyvnilo jeho vývoj na dlhé letá. Mesto dostalo ponuku umiestnenia okresného súdu, ak opatrí vhodnú budovu. Vedenie mesta odpovedalo, že takú budovu nemá a stavať nemieni. Okresným mestom sa tak stal neďaleký Dobříš, ktorá pre účely súdu ponúkla doterajšiu radnicu.

V roku 1882 bol založený zbor dobrovoľných hasičov.

V roku 1890 bola zbúraná baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého na námestí. Ako náhrada bola postavená menej hodnotná eklektická stavba toho istého určenia na terajšom novoknínskom cintoríne.

V roku 1898 bol založený novoknínsky Sokol.

V tridsiatych rokoch 20. storočia bol Nový Knín jedným z miest, kde chcel Baťa postaviť filiálku svojho podniku. Pre odpor majiteľov vyhliadnutých pozemkov sa toto neuskutočnilo ani v Novom Kníne, tak i v Ledči nad Sázavou a obuvníckeho závodu sa napokon dočkala Zruč nad Sázavou. Nový Knín tak možno stratil jednu z možností ďalšieho rozvoja, ale na druhej strane tak možno bol uchránený väčších strát na pamiatkovom bohatstve, i keď aj tak rad domov bol za prvej republiky zmodernizovaný a niektoré nahradené novostavbami. Asi najväčšou stratou tej doby bolo zbúranie pôvodne barokového domu č. 3 a jeho nahradenie Baťovou predajňou obuvi (v súčasnosti drogéria).

V roku 1937 prebehla generálna oprava kostola svätého Mikuláša na námestí. Pri nej boli objavené dovtedy neznáme pozostatky predchádzajúcich stavebných etáp vrátane zvyškov románskeho muriva kostolnej lodi. Chrám vtedy dostal terajšie zavŕšenie veže, ktoré je približnou replikou barokového stavu.

Vojnové roky znamenali transport židovských spoluobčanov do vyhladzovacích táborov a niekoľko ďalších obetí. Ak ide o hmotné škody spôsobené vojnou, najväčšiu stratu znamenala rekvizícia väčšiny kostolných zvonov. Nacisti v roku 1942 úradne ukončili prevádzku tunajšieho pivovaru, ktorý po vojne už nebola obnovená. Inak mesto prežilo vojnu bez väčšieho poškodenia, i keď začiatok mája roku 1945 bol veľmi napätý. Horšiemu priebehu konca vojny zabránilo predovšetkým diplomatické umenie vtedajšieho staroknínskeho farára P. Aloisa Boreckého. V okoliu pôsobilo niekoľko partizánskych skupín, ale tvrdenie v publikácii Partizáni na Podbrdsku (v origináli Partyzáni na Podrbrdsku) od Čestmíra Amorta, že stretnutia partizánov sa odohrávali v autodielni dnes už nejestvujúceho domu rodiny Kubecovcov (č. 66 na rohu terajších ulíc Pivovarskej a Masnerovej), nebolo možné overiť z iných zdrojov.

Po roku 1948 došlo k postupnému potláčaniu súkromných živností a niekoľko obyvateľov bolo po politicky motivovaných procesoch uväznených. Tomu sa vďaka mlčanlivosti miestnych veriacich vyhol farár P. Alois Borecký, ktorý navzdory režimnému zákazu prečítal pastiersky list kardinála Berana. (podľa očitých svedkov čítanie uviedol slovami: „Kubata dal hlavu za Blata, Kozina za Čerchovský les, proč by ji staroknínský farář nemohl dát pro víru Kristovu?“ – v preklade do slovenčiny: "Kubata dal hlavu za Blata, Kozina za Čerchovský les, prečo by ju staroknínsky farár nemohol dať za vieru Kristovu?")

Bolo zriadené výrobné družstvo Elko, poľnohospodári začlenení do JRD, ktoré však hospodárilo neveľmi dobre a neskôr bolo zmenené na štátny majetok, ešte neskôr zlúčený so štátnym majetkom v Dobříši,. Obchodná sieť bola väčšinou zlúčená do spotrebného družstva Jednota. Veľmi zredukované boli reštaurácie a krčmy z viac ako desiati zostali v Novom Kníne iba dve.

V 50. rokoch mesto viac-menej stagnovalo, čo bolo zrejme príčinou toho, že mu pri územnej reorganizácii v roku 1960 nebol obnovený mestský štatút, takže oficiálne Nový Knín prestal byť za mesto považovaný. V tej dobe bol zlúčený so Starým Knínom, Sudovicami a Kozími Horami (a spolu s nimi i s Hranicami, ktoré už predtým boli ich súčasťou). Neskôr boli pripojené tiež Libčice a Chramiště.

Až v 60. rokoch došlo k rozsiahlejšej výstavbe rodinných domov, v druhej polovici toho istého desaťročia vznikla najstaršia časť novoknínskeho sídliska (ak nerátame jeden malý bytový dom štátneho majetku), rozšíreného o ďalšie domy o desať rokov neskôr. V 70. rokoch bola vybudovaná nová predajňa potravín v ulici Na Smíchově, neskôr architektonicky neveľmi vydarené zdravotné stredisko v susedstve radnice a nákupné stredisko v juhovýchodnom kúte námestia (ktorému bohužiaľ ustúpili hospodárske budovy areálu Mincovne a jeden ďalší dom). V roku 1974 bolo slávnostne otvorené letné kino.

Najťažšou urbanistickou stratou tej doby boli demolácie vyvolané rozširovaním ciest v 70. rokov 20. storočia, ktoré postihli najmä zástavbu v Paškovej a Pivovarskej ulici. Narušená tak bola i západná strana námestia pri vyústení Pivovarskej ulice.

Tri domy v terajšej Tyršovej (vtedy Fučíkovej) ulici boli zbúrané po povodni z 20. júla 1981, ktorá bola pravdepodobne najväčším vyčíňaním vodného živlu od roku 1445. I napriek uvedeným (a niektorým ďalším) pamiatkovým stratám sa v roku 1990 Nový Knín stal mestskou pamiatkovou zónou.

Kostol svätého Mikuláša bol pôvodne vybudovaný ako románsky, neskôr bol rozširovaný a prestavaný goticky a barokovo. Výrazná rekonštrukcia prebehla v roku 1937.

Názov budovy je nie celkom presný, pretože mince sa tu s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nerazili. Sídlil tu však banský úrad, kde sa vyťažené zlato zhromažďovalo, než bolo odoslané do kráľovskej pokladnice. V týchto miestach bol zmienený úrad umiestnený preukázateľne od 16. storočia. Samotná budova bola často postihovaná pohromami rôzneho druhu, najmä však požiarmi, takže jej terajšia podoba pochádza z doby okolo roku 1800. Priľahlé hospodárske budovy boli zbúrané približne v roku 1975. V 80. rokoch 20.storočia bola v prízemí zriadená obradná sieň a do prvého poschodia bola umiestnená stredisková knižnica. Od roku 1999 sa v budove nachádza Múzeum ťažby a spracovania zlata (od roku 2000 pobočka Banského múzea v Příbrami).

Budova pochádza najneskôr z počiatku 17. storočia (vtedy patrila majiteľom susedného staroknínského panstva), v neskorších dobách bola niekoľkokrát upravovaná. Je to baroková budova obrátená štítom do námestia s vežičkou na hrebeni strechy. Súčasnému účelu slúži najneskôr od roku 1800.

Dom č.p. 9 zvaný „Na Salaši“ bol pre účely včelárskej školy prestavaný okolo roku 1776. Doteraz si uchoval barokový vzhľad. Z dôvodu nevyjasnených majetkových pomerov v súčasnosti chátra.

Stojí uprostred námestia Jiřího z Poděbrad. Je kamenná, empírová z roku 1837. Na kamennom chrliči je vytesaný znak mesta.

Baroková, kamenná pri fontáne. Reštaurovaná v 80. rokoch 20. storočia.

Stojí neďaleko Tylovho námestia. Bol vybudovaný roku 1714 ako poďakovanie za odvrátenie moru v predchádzajúcom roku (epidémia sa Knína vtedy síce tiež dotkla, ale počet obetí bol omnoho nižší ako napríklad v blízkej Dobříši). Jeho jednoduchá podoba svedčí o neľahkej finančnej situácii mesta v tej dobe.

Stoja pri bývalom kravíne, pri ceste do Libčíc. Barokové z 18. storočia. Pomerne náročne prevedené. Rekonštrukcie prebehli v 70. a 90. rokoch 20. storočia.

Nachádza sa v Tyršovej ulici. Bola vybudovaná v rokoch 1927 až 1928. Je to pozoruhodná budova inšpirovaná do istej miery horskou architektúrou. Zadné priečelie (do terajšieho futbalového ihriska) bolo sčasti prekryté pri rozširovaní budovy v 70. rokoch 20. storočia..

Nachádza sa v Tyršovej ulici, na okraji intravilánu mesta, vedľa sokolovne. Je to neskoro baroková budova so štítom datovaným rokem 1792. Po roku 1989 bol opravený Je to jediný z knínskych mlynov, ktorý nepoužíval vodu z Kocáby, ale z Voznického potoka.

V okolí mesta sa nachádzajú zvyšky banských diel, pre verejnosť sú neprístupné. Časť štôlní pod vrchom Chvojnou je využitá pre potreby laboratória Ústavu termomechaniky Akadémie vied Českej republiky.

Škola v Novom Kníne sa prvý raz pripomína v 14. storočí, v 16. storočí už bola dvojtriedna. Pôvodná budova sa nezachovala, terajší školský areál sa skladá z niekoľkých rôzne starých budov so zložitým stavebným vývojom.

• Tzv. stará škola, Murivo pochádza z empírovej budovy z prvej polovice 19. storočia vybudovanej na mieste staršej drevenej školskej budovy. Objekt bol niekoľkokrát zmodernizovaný, naposledy v roku 1999. Vo vnútri budovy bol vtedy umiestnený kuchynský blok. Z pôvodnej podoby sa zachovala kamenná doska s latinským nápisom nad bývalým vchodom (teraz premeneným na okno).
• Tzv. sporiteľňa. Je barokového pôvodu, empírovo upravená v 19. storočí, fasáda bola necitlivo zjednodušená v 20. storočí. ide pravdepodobne o najstaršiu budovu školského areálu. K terajšiemu účelu je používaná od polovice 20. storočia, predtým, ako označenie naznačuje, slúžila bankovým účelom (ešte v roku 1945).
• Tzv. nová škola. Z roku 1883, pôvodne neorenesančná, fasády boli počas „reálneho socializmu“ (asi na prelome 50. a 60. rokov) zmodernizované. Nová fasáda, ktorá je veľmi voľnou replikou pôvodného stavu, je výsledkom rekonštrukcie zo septembra roku 2006
• Nové časti obrátené do ulice Na Potůčku boli postavené v rokoch 1988 – 1999, v priebehu stavby bol projekt po roku 1990 upravovaný.