Šimon Horlivec

Svätý Šimon (1. storočie), nazývaný aj Kanaánsky alebo Horlivec, bol jedným z dvanástich Ježišových apoštolov, mučeník.

Svätý Šimon
José de Ribera, Svätý Šimon, medzi 1630 - 1635, olej na plátne, Museo del Prado, Madrid
Biografické údaje
Narodenie	1. storočie
Úmrtie	1. storočie
Uctievanie
Atribúty	píla, čln, kniha, sekera, krátky meč
Patronát	kožiarov, farbiarov, lesných robotníkov, rezbárov, murárov
Cirkev	rímskokatolícka cirkev, východné katolícke cirkvi
Sviatok	28. október (rímskokatolícka cirkev), 1. júl (východné cirkvi)
Odkazy
	Šimon Horlivec (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Patrí k novozákonným postavám, o ktorých nie je veľa poznatkov. Grécka forma hebrejského mena Simeon znamená „počúvanie“. Jeho prímenie Kanaánsky môže mať dva významy. Podľa svätého Hieronyma toto slovo označuje niekoho, kto pochádza z krajiny Kanaán. Podľa iného výkladu sa prímenie Kanaánsky spája so Šimonovou prítomnosťou pri prvom Ježišovom zázraku na svadbe v Káne Galilejskej[1]. Pomenovanie Horlivec môže poukazovať na jeho členstvo v prísnej židovskej sekte zelótov (v slovenčine tento výraz znamená priamo „horlivec“), ktorých cieľom bolo zvrhnutie cudzej nadvlády, či horlenie pre židovstvo.

Pomerne zriedka (iba štyrikrát) o ňom nachádzame zmienku v Biblii; vždy pritom sa jeho meno uvádza pri vymenúvaní Kristových učeníkov. Trikrát ho v zoznamoch nachádzame v synoptických evanjeliách a raz v Skutkoch apoštolov. Prvá zmienka je v Markovom evanjeliu:

V podobnom duchu sa o ňom zmieňuje aj Matúš

a Lukáš:

Štvrtý raz jeho meno nachádzame v Skutkoch apoštolov, keď sa po Ježišovom zmŕtvychvstaní apoštoli zhromaždili v jednom z jeruzalemských domov:

Významný obrat v Šimonovom živote nastal po Ježišovom ukrižovaní. Sprvu presvedčený o Kristovom „politickom vodcovstve“ a jeho osloboditeľskom poslaní (na základe výkladu zelótov), po Kristovom ukrižovaní a zmŕtvychvstaní pochopil, že Ježiš bol Mesiáš, ktorý zomrel na kríži za hriechy ľudstva a z horlivého vyznávača „revolty“ sa stal šíriteľ Božieho slova.

V cirkevnej histórii sa jeho meno uvádza vedno s menom iného Kristovho apoštola - Júdu Tadeáša. Pôvod tohto spojenia pramení z ich spoločného verejného účinkovania.

Podobne ako niekoľko ďalších apoštolov sa Šimon vytráca z histórie po židovských Turícach. Jestvujú rôzne neisté tradície o jeho ďalšom kázaní a mučeníckej smrti. Jeden východný prameň udáva Edessu ako miesto jeho úmrtia. Západná tradícia, rímsky misál a martyrológium hovoria, že najprv kázal v Egypte a potom sa v Mezopotámii pripojil k svätému Júdovi a spolu odišli do Perzie. Tu trpeli ako mučeníci v Sufiane (alebo v Siani). Táto tradícia sa datuje zo 6. storočia, ale uctievanie má oveľa hlbšie korene.

V umení nachádzame apoštola Šimona zobrazovaného s atribútmi, predstavujúcimi nástroje jeho umučenia. I keď podľa niektorých legiend zahynul údajne počas protirímskeho povstania zelótov v roku 66, všeobecne prevláda názor, že zomrel mučeníckou smrťou. Preto k jeho atribútom patrí krátky meč, ktorým bol podľa Zlatej legendy dosekaný na smrť pohanskými kňazmi alebo píla, ktorou bol podľa legied prepílený ako kus polena. Na Východe je jeho sviatkom 1. júl, deň, keď sa traduje jeho smrť. Na Západe sa uctieva spoločne so svätým Júdom 28. októbra, čo pravdepodobne znamená deň prenesenia ich telesných pozostatkov do svätopeterskej baziliky v Ríme.

Patrocínium svätého Šimona nesie množstvo sakrálnych stavieb po celom kresťanskom svete, pričom väčšinou ide o dvojité zasvätenie spolu so svätým Júdom. Veľmi pekný je napr. barokový Kostol svätých Šimona a Júdu v pražskom Starom Meste. Na Slovensku je tejto dvojici svätcov zasvätených viacero chrámov, napr. v Liptovských Sliačoch, v Námestove, Príbovciach, vo Veľkých Kapušanoch a inde.