Karlštejn

Hrad Karlštejn (nemecky Karlstein), predtým nazývaný aj Karlův Týn[1], je stredoveký hrad, ležiaci asi 8 km východne od Berouna v blízkosti rovnomennej obce.

O iných významoch výrazu Karlštejn pozri Karlštejn (rozlišovacia stránka).
Karlštejn
Hrad
Hrad Karlštejn
Štát Česko
Región Stredočeský
Okres Beroun
Súradnice 49°56′20″S 14°11′16″V
Vznik 14. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Karlštejn
Poloha hradu Karlštejn v Česku
Poloha hradu Karlštejn v Česku
Wikimedia Commons: Karlštejn (castle)
Webová stránka: www.hradkarlstejn.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Je jedným z najvýznamnejších českých hradov. Bol založený cisárom Karolom IV. ako reprezentačné sídlo. Neskôr tu boli uložené kráľovské poklady: ríšske korunovačné klenoty a zbierky svätých relikvií.[2] V súčasnosti je hrad významnou národnou kultúrnou pamiatkou a jedným z najnavštevovanejších hradov v Česku. Výzdoba kaplnky sv. Kríža vo Veľkej veži je ukážkou vyspelého gotického maliarstva.

Dejiny

Hrad bol postavený na príkaz kráľa Karola IV. v rokoch 1348 - 1357 zrejme podľa pôvodných plánov Matyáša z Arrasu. Mal slúžiť nielen ako dôstojné sídlo budúceho cisára, kde chcel Karol odpočívať, rozjímať a prijímať vzácne návštevy, ale aj ako miesto na uschovanie vzácnych ostatkov svätých. Neskôr sa cisár rozhodol, že tu uloží aj ríšske korunovačné klenoty, ktoré boli uložené v kaplnke sv. Kríža. (Pôvodne sa však s ich umiestením na hrade nepočítalo, mal byť pre ne vystavaný chrám v pražskom Novom Meste). Na začiatku husitských vojen tu Václav IV. uschoval aj české korunovačné klenoty, aby sa nedostali do rúk vzbúrencov. Po jeho smrti odviezol jeho následník Žigmund Luxemburský do ríše najprv české korunovačné klenoty (1421) a neskôr aj ríšsky poklad (1423). Svätováclavská koruna sa vrátila do Čiech a na hrad Karlštejn v roku 1436, kedy sa Žigmund konečne ujal vlády v Čechách. Bola tu uschovaná až do roku 1619, kedy bola prevezená na Pražský hrad a umiestená do svätováclavskej kaplnky v chráme sv. Víta, ktorá bola na jej uloženie vystavaná na želanie Karola IV. Dnes môžete na Karlštejne vidieť jej repliku. V roku 1422 hrad márne dobývali husiti spolu s poľskými oddielmi Žigmunda Korybutoviča.

Husitstvo ukončilo najslávnejšiu éru existencie Karlštejna. Po smrti Václava IV. prestali českí králi svoj hrad navštevovať. Sídlila tu iba posádka, ktorá mala za úlohu Karlštejn chrániť. Hrad začal pomaly pustnúť.

Na prelome 15. a 16. storočia bolo postavené nové kamenné kastelánstvo. Pre značnú schátranosť bol hrad v rokoch 1587 - 1596 dôkladne opravený podľa plánov U. Aostaliho. Pri tejto oprave sa stratili mnohé gotické prvky a boli nahradené novými renesančnými.

V roku 1812 ho navštívil cisár František II., ktorý vzápätí venoval peniaze na jeho opravu.

V roku 1886 zahájil architekt Josef Mocker prestavbu v duchu tzv. purizmu, ktorá mala hradu vrátiť pôvodnú gotickú podobu. Výsledky tejto prestavby boli kritizované už na začiatku 20. storočia, s odstupom času sú však hodnotené ako prejav svojej doby.[3] Dobroslav Líbal však ostro kritizoval Mockerove úpravy Karlštejna ešte pri príležitosti stého výročia Mockerovho úmrtia v roku 1999.[4]

Už v 19. storočí bolo umožnené turistom, aby si hrad prezreli.

Opis
Letecká snímka

Hrad stojí na vápencovej skale a je obklopený niekoľkými vyššími vrcholmi, takže bol schovaný pred zrakmi prípadných útočníkov. Hrad je vybudovaný na štyroch výškových terasách, z ktorých najnižšia, rozšírená na konci 15. storočia a dnes prístupná regotizovanou bránou, tvorí predhradie. Z predhradia sa vstupuje druhou bránou do kastelánskeho dvora. Tieto dve časti hradu boli najviac premenené pri poslednej Mockerovej prestavbe, ktorý dal zbúrať obe brány a podstatnú časť kastelánstva a postavil nové bez náväznosti na pôvodnú stavbu. Pod kastelánstvom stojí studničná veža chrániaca studňu hlbokú cez 96 metrov, ktorá však nemala vlastný zdroj vody, a preto bola vybudovaná štóla k hornému toku potoka pretekajúceho Hlubokým dolom a touto štólou sa studňa plnila. Voda zo studne bola čerpaná veľkým šliapacím kolesom.[5]

Z kastelánskeho dvora sa bránou so znakom Martinicov zo 16. storočia dostaneme na tretiu terasu, kde stojí obdĺžnikový trojposchodový cisársky palác s priľahlou polkruhovou vežou na východne strane. Prvé poschodie slúžilo dvoranom, neskôr manom, ktorí hrad strážili. Veľká sála je ukončená kaplnkou sv. Mikuláša, ktorá sa nachádza v priestore veže. Na druhom poschodí sa nachádza rozľahlá sála predkov, hodovná sieň a audienčná miestnosť. S týmito reprezentačnými priestormi susedili súkromné cisárove komnaty, spálne a kaplnka sv. Václava, kopírujúca pôdorys dolnej mikulášskej kaplnky. Tretie poschodie, ktoré neskôr vyhorelo, obývala cisárovná.

Vedľa paláca stojí obdĺžniková veža, kde sa v jej druhom poschodí nachádza kostol Panny Márie so vzácnymi nástennými maľbami. Úzkou chodbičkou sa prejde do súkromnej kaplnky Karola IV. vyzdobenej na stenách leštenými polodrahokamami. Kaplnka bola neskôr zasvätená sv. Kataríne, obľúbenej cisárovej svätici.

Po celom obvode je hrad opevnený mohutnými hradbami.

Zo sakristie súkromnej cisárskej kaplnky sa dá po krytom drevenom moste prejsť na najvyššiu terasu, na ktorej stojí Veľká veža. Veža má štyri poschodia a štyri obranné vežičky a dala by sa samostatne brániť, pokiaľ by útočníci obsadili zvyšok hradu. To sa skutočne stalo počas tridsaťročnej vojny, útočníkmi boli Švédi a do Veľkej veže neprenikli. Múry veže sú hrubé asi 6 m. Na druhom poschodí Veľkej veže je najvzácnejšia miestnosť hradu - kaplnka Sv. Kríža so zlátenou klenbou. Najcennejšia je však jej výzdoba, skladajúca sa z cyklu 129 (pôvodne ich bolo 130) doskových obrazov svätcov, vytvorená majstrom Theodorikom v rokoch 1359 - 1368. Kaplnka sv. Kríža a jej výzdoba boli reštaurované v nedávnej dobe. Priestor teraz podlieha zvláštnemu návštevníckemu režimu, aby znovu nedošlo k jeho poškodeniu prílišnou návštevníckou prevádzkou. Navštíviť ju môžete len v letných mesiacoch, pokiaľ sa vopred objednáte.

Karlštejn bol od 18. storočia vítaným námetom pre romantických maliarov (Antonín Mánes), básnikov (Karel Hynek Mácha) a spisovateľov. Z literárnych diel Karlštejn najviac preslávili Karlštejnské vigílie spisovateľa F. Kubku a predovšetkým divadelná hra od J. Vrchlického Noc na Karlštejne, dnes známej hlavne v muzikálovej podobe. To, že ženy nesmeli bývať na hrade, si však Vrchlický vymyslel.

Pozoruhodnosti v okolí Karlštejna

Referencie
  1. HERAIN, Jan. Karlštejn. Zväzok 13. Praha : Jan Otto. Dostupné online. S. 1078.
  2. http://www.radio.cz/cz/rubrika/historie/pred-nedavnem-byly-objeveny-unikatni-dosud-nejstarsi-kresby-hradu-karlstejn
  3. Kubů (1999), s. 8.
  4. LÍBAL, Dobroslav. Josef Mocker, architekt - restaurátor. [s.l.] : [s.n.], 2001. S. 22-23.
  5. ŘEHOŘ, Tomáš. Tajemná hradní studna. Historický obzor, 1998, 9 (11/12), s. 271. ISSN 1210-6097.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karlštejn.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.