Bedřich (Čechy)

V roku 1160 sa stal olomouckým údelníkom a roku 1162 bol spolu so strýkom Děpoltom I. veliteľom vojsk v bitke pri Miláne. Jeho otec, v snahe zaistiť mu nástupníctvo na kniežacom stolci, sa v roku 1172 vzdal titulu českého kniežaťa a Bedřicha menoval svojím nástupcom. Urobil tak však bez domácej voľby i bez súhlasu rímskeho kráľa. Synovia Soběslava I., Soběslav, Oldřich a Václav, mali podľa starešníckeho princípu väčšie právo na kniežací stolec. Využili toho v roku 1173 na ríšskom sneme v Hermsdorfe a dosiahli, aby bol Bedřich zbavený vlády. Po pobyte na cisárskom dvore odišiel do vyhnanstva.

Neskôr sa postavil na stranu rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu pri jeho jednaniach s pápežom Alexandrom III. v Benátkach v roku 1177.

V roku 1178 využil pre Soběslava II. nepriaznivú situáciu (stratil podporu cisára Fridricha I. Barbarossu) a sám získal od cisára Čechy ako léno. Svoje postavenie uhájil vo víťaznej bitke so Soběslavom v Prahe (Na bojišti) 21. januára 1179. Získal stolec, ale čoskoro sa ukázal ako veľmi nechopný panovník. Krajinu riadila viac jeho manželka Alžbeta Uhorská než on sám. Nedokázal si na svoju stranu získať ani predstaviteľov cirkvi. Zreteľne sa to prejavilo pri voľbe nového pražského biskupa v januári 1179, kedy ako kandidáta na dlhší čas prázdný biskupský stolec predstavila kňažná Alžbeta svojho favorita, kaplána Valentína (Vališa).

Všeobecná nespokojnosť s jeho vládou prepukla v lete 1182 do otvoreného boja. Bol zbavený trónu a vyhnaný z krajiny. Jeho miesto zaujal Konrád II. Oto. Bedřich utiekol na cisársky dvor. Cisár Fridrich I. Barbarossa v snahe upokojiť situáciu previedol zásadné zmeny v postavení českého štátu. Rozdelil ho na dve samostatné kniežatstvá, české a moravské, pričom Morava bola priamo podriadená cisárstvu. Čechy dostal Bedřich a Moravu Konrád. Rozdelenie však netrvalo dlho. Bedřich v roku 1185 v bitke pri Lodeniciach porazil Konráda a krajinu opäť zjednotil. Podľa zmluvy uzavretej v Kníne sa Konrád stal moravským údelným kniežaťom.

V roku 1186 začali spory Bedřicha s bratrancom, pražským biskupom Jindřichom Břetislavom. V roku 1187 dosiahla kríza Bedřichovej vlády, ale i českého štátu vrchol, keď sa Jindřich Břetislav stal ríšskym kniežaťom a jeho majetky sa tak dostali pod bezprostrednú právomoc ríše. Bedřich však napriek všetkým stratám stál verne po boku Fridricha I. Barbarossu a v roku 1188 plánoval pod jeho vedením zúčastniť sa krížovej výpravy. Zámer mu však prekazila smrť.

Po smrti bol pochovaný vo svätovítskej katedrále. Na základe predchádzajúcich zmlúv sa jeho nástupcom stal Konrád Oto.

Za manželku mal dcéru uhorského kráľa Gejzu II. Alžbetu (* ? – † 12. január po 1189), s ktorou mal šesť detí:

• Vratislav (* ? – † pred 1181)
• Žofia (* ? – † 24. máj 1195) ∞ Albrecht I. Meißenský (* 1158 – † 1195)
• Helena (* okolo 1164 – † ?) ∞ Peter Komnenos, syn byzantského cisára Manuela I.
• Olga (*? – † 21. júl pred 1162/1163)
• Markéta (* ? – † 28. júl pred 1183)
• Ľudmila(* 1170 – † 4. august 1240) ∞
  • Albrecht z Bogenu († 1198)
  • Ľudovít I. Bavorský (* 1173 – † 1231)