Kostol svätého Mikuláša (Nový Knín)

Kostol svätého Mikuláša (pôvodne svätého Benedikta a svätého Mikuláša) je rímskokatolícky filiálny kostol v Novom Kníne príslušný k fare v Starom Kníne. Nachádza sa na námestí Jiřího z Poděbrad, kde tvorí jeho severnú stranu. Je to jednoloďový kostol s trojboko zakončeným presbytériom a vežou nad západnou časťou lodi.

Kostol svätého Mikuláša

Terajší vzhľad chrámu je prevažne barokový, zo starších stavebných etáp je odkrytý pozostatok malého románskeho portálu v južnej stene lode, po jednom románskom okienku v severnej a južnej stene lode, pomerne rozsiahle plocha románskeho muriva v severnej stene lode a zvyšky dvoch gotických okien v závere presbytéria. Klenba presbytéria a východných dvoch tretín lode je valená s výsečmi, najzápadnějšia časť lodi nad chórom je zaklenutá krížovo, priestor pod chórom plackou. Sakristia je zaklenutá krížovou klenbou, nad ňou sa nachádza oratórium s plochým stropom, ktoré v minulosti využívala vrchnosť z neďalekých Sudovíc. Staršia literatúra (Josef Valenta[1]) uvádza, že kostol bol pred tridsaťročnou vojnou drevený, takže terajšia budova je novostavbou zo 17. storočia. Pri generálnej oprave chrámu v septembri roku 1937 však boli odkryté zvyšky staršieho muriva a najstaršie dejiny kostola bolo treba prepísať.

Stavebný vývoj kostola

Kostol bol pôvodne románsky, pravdepodobne z tretej štvrtiny 12. storočia. Z tejto stavebnej etapy sa zachovala väčšia časť severnej i južnej steny chrámovej lode vrátane niekoľkých zamurovaných okenných otvorov (odkryté sú teraz dva) a časti pôvodného románskeho portálku. Zrejme na začiatku 16. storočia bolo vybudované gotické presbytérium, ktoré pravdepodobne nahradilo staršiu apsidu.

Odkryté románske murivo v severnej stene lode
Nepoužívané severné dvere kostola

Kostol bol obnovený po požiari v roku 1524, obnova po skaze počas tridsaťročnej vojny už mala barokové rysy. Podľa veduty F. B. Wernera z polovice 18.storočia vtedy mala stať veža pri severozápadnom rohu lode, avšak toto zobrazenie nemožno považovať za priverné (napríklad vôbec nezachytáva pomerne veľkú kaplnku svätého Jána Nepomuckého, ktorá stala južne od kostola v rokoch 1731 až 1890). V druhej polovici 18. storočia (dátum 1774 nad západným vchodom) bola loď rozšírená o najzápadnejšiu časť s chórom, ktorá bola zavŕšená cibuľovo ukončenou vežou. V roku 1868 vežu kostola poškodila víchrica, vŕšok veže bol nahradený prostou jednoduchšou strechou.

V septembri roku 1937 sa uskutočnila rozsiahla generálna oprava kostola. Úplne nanovo bolo vybudované všetko nad hlavnou rímsou kostola vrátane hornej časti veže. Jej terajšie zakončenie je voľnou replikou barokového stavu. Z pôvodnej veže bol použitý starší stroj vežových hodín. V priebehu opravy boli objavené zvyšky románskeho a gotického muriva, ktoré boli sčasti ponechané odkryté. Rekonštrukcia kostola sa okrem výmeny okien a nutných opráv omietok takmer nedotkla interiéru kostoly, iba do výklenku vzniknutého čiastočným odkrytím pôvodného románskeho vchodu bola vsadená pamätná tabuľa pripomínajúca dejiny kostola a T. G. Masaryka, ktorý počas rekonštrukcie kostola zomrel.

Počas II. svetovej vojny bol kostol postihnutý rekvizíciou zvonov, tiež bol zamurovaný výklenok s doskou pripomínajúcou Masarykovu pamiatku. Po skončení vojny bola doska opäť odkrytá. Jeden zo zvonov sa podarilo nájsť a vrátiť na kostolnú vežu.

V rokoch 1945 až 1989 prebiehala väčšinou iba najnutnejšia údržba, najväčšími stavebnými zásahmi bola výmena ciferníkov vežových hodín na konci 60. rokov a výmena elektroinštalácie v priebehu 70. rokov 20. storočia.

Doteraz najnovšia obnova kostola prebehla v roku 1996. Výsledkom bola hlavne úprava fasád, najmä ich farebnosti, zmenila sa aj farebnosť vnútorných omietok, nie však vždy v prospech veci. Neskôr bol vymenený aj hodinový stroj na veži, pôvodný bol umiestnený do múzea.

Zariadenie

Zariadenie kostola je prevažne barokové, na hlavnom oltári sa nachádza obraz patróna kostola, pod ním kópia klatovskej Madony. Na ľavom postrannom oltáru možno vidieť novodobý obraz svätého Antonína, na pravom postrannom oltáru obraz Panny Márie. Naproti vstupným južným dverám sa nachádza novodobý oltár Božieho hrobu, ktorý zakrýva nepoužívané severné dvere na niekdajší cintorín zrušený v roku 1821. Krstiteľnica je empírová, organ z konca 19. storočia s novorománskými prvkami.

Referencie
  1. Josef Valenta: Paměti Královského zlatohorního města Nového Knína a sousedních obcí Starého Knína, Velké a Malé Hraštice; Dubno, Příbram 1932)

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.