Národný park Slovenský raj

Národný park Slovenský raj je jeden z deviatich národných parkov na Slovensku, nachádzajúci sa na východnom Slovensku. Chráni oblasti horského pásma Slovenský raj, ktoré sa nachádza na severe Slovenského rudohoria.

Národný park Slovenský raj
Národný park
Stratenská píla
Štát Slovensko
Región Košický, Prešovský
Okres Spišská Nová Ves, Rožňava,
Poprad, Brezno
Pohorie Slovenský raj
Súradnice 48°55′0″S 20°21′0″V
Najvyšší bod Predná hoľa
 - výška 1 545 m n. m.
Najnižší bod Hornád pri Smižanskej Maši
 - výška 470 m n. m.
Dĺžka 24 km, VZ
Šírka 15 km, SJ
Rozloha 194,13 km² (19 413 ha)
 - ochranné pásmo 54,75 km² (5 475 ha)
Bióm lesy (90%)
Vznik 18. apríl 1988
 - CHKO 21. august 1964
Správa Správa NP
 - Sídlo správy Spišská Nová Ves
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Národný park má rozlohu 194,13 km² a jeho ochranné pásmo 54,75 km², spolu 248 88 km². Nachádza sa tu 11 národných prírodných rezervácií a 8 prírodných rezervácií. Park ponúka okolo 300 km turistických chodníkov, často vybavených rebríkmi, reťazami a mostami. Nachádza sa tu okolo 350 jaskýň, z ktorých verejnosti prístupná je len Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je od roku 2000 lokalitou svetového dedičstva UNESCO.

Dejiny národného parku

Prvé chránené územie v Slovenskom raji bolo vyhlásené už v roku 1890. Prvou chránenou rastlinou bol v roku 1936 plesnivec alpínsky. Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. V roku 2000 bola do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (ako súčasť chránených území s názvom Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu) zapísaná Dobšinská ľadová jaskyňa. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.

Geografia
Vodopád v rokline Veľký Sokol

Národný park leží v Banskobystrickom kraji (okres Brezno), Prešovskom kraji (okres Poprad) a Košickom kraji (okresy Rožňava a Spišská Nová Ves).

Slovenský raj tvorí severnú časť Spišsko-gemerského krasu. Na západe je ohraničený Nízkymi Tatrami, na juhu centrálnou časťou Slovenského rudohoria - Stolickými a Volovskými vrchmi a Hornádskou kotlinou na severe a severovýchode.

Najvýraznejšiu stopu a jedinečný charakter územiu dala rieka Hornád s prítokmi, ktoré tu vytvorili početné rokliny, kaňony, údolia, vodopády a jaskyne. Najznámejšie rokliny sú 4,5 km dlhý Veľký Sokol, Suchá Belá, Piecky a Kyseľ, v ktorých sú početné vodopády. Prielom Hornádu je najdlhším a najvýraznejším kaňonom (11,7 km), najvyšší vodopád je Závojový vodopád s výškou 70 m. Najväčšou vodnou plochou je Palcmanská Maša s rozlohou 0,85 km², priehrada na Hnilci, dokončená v roku 1956.

Najvyšším vrchom územia je Predná hoľa (1 545 m n. m.), výborným vyhliadkovým bodom je tiež Havrania skala (1 153 m n. m.). Výnimočný výhľad ponúka skalnatá rímsa, nazývaná Tomášovský výhľad, vyhľadávaný okrem turistov aj horolezcami. Najnižším bodom územia je hladina Hornádu (470 m n. m.).

Biológia a ekológia

V Slovenskom raji je najvyššia koncentrácia motýľov na Slovensku s výskytom 6,06 motýľov na km². Na Kopaneckých lúkach je mimoriadna biodiverzita cievnatých rastlín, ktorých sa tu vyskytuje priemerne až 75 druhov na m².

V parku žije okolo 4000 druhov bezstavovcov, vrátane viac ako 2100 druhov motýľov, 400 druhov chrobákov a 150 druhov mäkkýšov. Stavovce sú zastúpené 200 druhmi, z ktorých je 130 chránených. V parku žije 40 druhov cicavcov vrátane medveďa, líšky, vlka, mačky divej, jeleňa, diviaka a kuny. Národný park je domovom 65 ohrozených druhov, vrátane sokola rároha, vydry riečnej a sysľa obyčajného.

Les pokrýva 90 % rozlohy parku, pričom najväčšie zastúpenie má buk, smrek, jedľa a borovica. Na území parku je potvrdený výskyt 930 druhov rastlín, z ktorých je 35 chránených. Vyskytuje sa tu tiež 6 endemických rastlín, ktoré rastú len v Slovenskom raji a 19 endemických rastlín, ktoré rastú len v Západných Karpatoch.

Turistický ruch
Stredisko Dedinky a priehrada Palcmanská Maša

Najznámejšie turistické centrá a letoviská sú Čingov a Podlesok na severe, Dedinky na juhu a jediné turistické centrum situované priamo v parku, Kláštorisko, s ruinami kartuziánského kláštora. Najnavštevovanejšími lokalitami v parku sú Dobšinská ľadová jaskyňa a tiesňava Suchá Belá.

Park ponúka okolo 300 km turistických chodníkov a niekoľko cyklistických trás.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.