Psilocybín

Medzi telesné účinky patria:[7]

• rozšírenie zreníc
• zmena srdcovej frekvencie (bradykardia alebo tachykardia)
• zmeny hodnôt krvného tlaku (hypertenzia alebo hypotenzia)
• nauzea, zvracanie
• striedanie pocitov tepla a chladu
• mierny tras
• závraty / ataxia
• slabosť
• nutkanie na zívanie
• porucha koordinácie pohybov

Hlavným prejavom intoxikáciou psilocybínom je tzv. zmenený stav vedomia (z angl. altered state of consciousness). Tento stav sa dá charakterizovať ako hlboká alterácia vnímania (tak ako percepcia vonkajších podnetov, tak aj vnímanie vlastného ja), myslenia a emotivity (intenzívnejšie emočné prežívanie).[8]

Medzi zmeny a poruchy psychických funkcií patria:[7]

• synestézia
• zvýšená vnímavosť (napr. zosilnenie farieb)
• ilúzie (zrakové, sluchové, deformácia priestoru a i.)
• pseudohalucinácie / halucinácie (najčastejšie zrakové)
• zmena vnímania času
• zmeny emotivity (afektívna labilita, euforická / extatická / úzkostná nálada)
• introspekcia
• duchovné a mystické zážitky
• poruchy idiognózie (depersonalizácia alebo derealizácia) extatické pocity
• zmeny myslenia (napr. pocity spojenia s celým ľudstvom či s celým vesmírom)

Zriedkavejšie sa môžu dostaviť aj veľmi nepríjemné až desivé zážitky slangovo označované ako „zlý trip“ (z angl. bad trip). Medzi negatívne psychické účinky patrí nervozita, depresia, úzkosť, niekedy až panické ataky, vzácne paranoja.

Psilocybín sa užíva aj rekreačne s cieľom dosiahnuť príjemné účinky, sebapoznanie, osobnostný rast a väčšiu kreativitu.

Psilocybín môže katalyzovať duchovné zážitky a preto sa považuje za enteogén. Rituálne užívanie halucinogénnych húb je dodnes bežnou praxou domorodých kultúr Latinskej Ameriky. Hlavným cieľom užívania húb je poznanie (duchovný rozvoj) a liečba chorôb. Pri liečebných rituáloch nie sú posvätné huby užívané priamo ako terapeutický agens, ale slúžia ako prostriedky pre vyvolanie vízií a stavov tranzu, ktoré vedú k transformácii myslenia a nájdenia nového náhľadu na problematiku choroby.[8]

Stále viac štúdií naznačuje, že psilocybín so psychologickou podporou môže byť využitý pri terapii viacerých psychických porúch, napr. úzkosť a depresia na konci života,[12] závislosť od tabaku a alkoholu,[13][14] obsedantno-kompulzívna porucha[15] farmakorezistentná depresia.[16] V roku 2020 bola uverejnená randomizovaná klinická štúdia, v ktorej sa skúmal účinok psilocybín-asistovanej terapie u pacientov s depresívnou poruchou. V tejto štúdii sa popísal rapídny antidepresívny efekt psilocybínu trvajúci dlhšie ako štyri týždne.[17]

Psilocybín je v tele rapídne defosforylovaný na psilocín, ktorý je aktívny metabolit psilocybínu, je to agonista viacerých sérotonínových receptorov, ktoré sú známe aj ako 5-hydroxytryptamínové (5-HT) receptory. Psilocín sa viaže s veľkou afinitou na 5-HT_2A receptory, prepokladá sa, že tie sú najviac zodpovedné za halucinogénny účinok. S nízkou afinitou sa viaže na 5-HT₁ receptory, vrátane 5-HT_1A a 5-HT_1D; účinky sú sprostredkované aj cez 5-HT_2C receptory. Výsledný účinok je psychotomimetický (psychózu napodobujúci). Psilocybín a jeho aktívny metabolit psilocín, na rozdiel od LSD, nemajú afinitu k dopamínovým D2 receptorom.[3] Stimulácia sérotonínových receptorov 5-HT_2A a 5-HT_1A pôsobí modulačne na uvoľňovanie dopamínu a vedie k zvýšeniu jeho uvoľňovania v nc. caudatus a v putamen a k zvýšeniu vo ventrálnom striáte - k podobným zmenám, aké sa zisťujú pri schizofrénii.[18]Aj preto poznanie mechanizmu účinku psilocínu a psilocybínu prispieva k lepšiemu pochopeniu etiopatogenézy psychózy.

Približne 50% sa absorbuje po perorálnom užití. Psilocybín sa metabolizuje hlavne v pečeni, kde konvertuje na psilocín, ktorý je ďalej metabolizovaný enzýmom monoamínoxidáza, následne vznikajú metabolity, ktoré môžu cirkulovať v plazme. Aktívny metabolit psilocybín - psilocín sa vylučuje močom v konjugovanej forme a jeho koncentrácia v moči po užití bežnej dávky psilocybínu je nízka.[3][7]