Lucina

Obec vznikla približne v 12. storočí a podľa legendy získala svoj názov z toho, že ju veľmož, ktorý vládol na hrade pri neďalekej obci Šamšon daroval svojej dcére Lucii (Lucfalva). Na prelome 17. a 18. storočia sa objavujú prvé písomné záznamy o osadníkoch zo Slovenska, najmä z okolia Zvolena, z Turca, Oravy a Liptova. Zrejme osídlili dedinu po tatárskych a tureckých vpádoch. V 18. a 19. storočí bola dedina takmer výlučne slovenská, podobne ako niektoré dediny v okolí, napríklad Šámšonháza. Typickými menami v dedine sú napríklad Bača, Bartko, Hudec, Sršeň, Malina, Lehocký a podobne. V 19. a 20. storočí sa začalo silné pomaďarčovanie, v súčasnosti už dobre po slovensky hovoria iba starí ľudia, stredná generácia iba málo a mladá generácia až na výnimky vôbec.

Deti sa v škôlke a škole učia slovenčinu ako cudzí jazyk, majú ju ako jeden predmet niekoľkokrát týždenne, nerozumejú však po slovensky, ani nevedia hovoriť. Tí ktorí sa o slovenčinu napriek tomu zaujímajú, môžu v štúdiu pokračovať na strednej škole - slovanskom gymnáziu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti. Dedina je veľmi chudobná s vysokou nezamestnanosťou, vysokým podielom rómskeho obyvateľstva, má najmä poľnohospodárske zameranie, mnohí obyvatelia pracujú v neďalekom Šalgotarjáne, prípadne v Budapešti.

Slováci v Lucine tvora iba 33% obyvateľov tejto obce. Podľa údajov z roku 1910 tu žilo 731 obyvateľov, z toho 114 Maďarov a Slovákov bolo až 592. 113 obyvateľov sa hlásilo k rímskym katolíkom, k luteránom (evanjelikom) 609 a ôsmi občania sa hlásili k židovskému náboženstvu.

Časť slovenského obyvateľstva Lucín sa presťahovala v rokoch 1785-86 do Kysáča, vtedy Uhorsko dnes Vojvodina.

1. Exonymá obcí [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lucina