Diane di Prima

Di Prima strávila neskoré päťdesiate roky a skoré šesťdesiate na Manhattane, kde sa zúčastňovala zrodu hnutia Beat Generation. Nejaký čas strávila aj v Kalifornii pri „Stinson Beach“ a „Topanga Canyon“, potom sa vrátila do New York City ale permanentne sa vracala do San Francisca. Di Prima bola spojovacou postavou medzi bítnickým hnutím a neskoršími hippies, teda aj medzi umelcami Východného a Západného pobrežia.

Robila editorku časopisu „The Floating Bear“ s Amiri Baraka (LeRoi Jones) a bola spoluzakladateľkou „New York Poets Theatre“ a zakladateľkou „Poets Press“. Z rozličných príčin zosobňovala v očiach vládnych úradov obscénnosť práve kvôli spomenutým New York Poets Theatre a časopisu The Floating Bear. V 1961 ju uväznilo FBI za publikovanie dvoch básní v časopise „The Floating Bear“. Polícia ju sústavne prenasledovala kvôli prirodzenosti jej poézie. V 1966 strávila nejaký čas v Millbrooku s Timothy Learym v psychedelickej komunite a dala vytlačiť dve edície „Psychodelic Prayers“ od Learyho vo vydavateľstve Spring 1966.

V 1969 napísala fiktívnu, erotickú, detailnú správu ohľadne jej skúsenosti v hnutí Beat Generation pod názvom „Memoirs of a Beatnik“. Od 1974 do 1997, di Prima učila poéziu v Jack Kerouac School of Disembodied Poetics (Škola odhmotnenej poetiky Jacka Kerouaca) v „Naropa Institute“ v Boulderi v Colorade, kde zdieľala túto aktivitu s bítnikom Alllenom Ginsbergom (spoluzakladateľ programu), Williamom S. Burroughsom, Gregory Corsom, a inými. V 2001 vydala biografiu Recollections of My Life as a Woman: The New York Years.

V neskorších šesťdesiatych rokoch sústavne cestovala medzi Západným a Východným pobrežím, až sa nastálo sa usadila v Kalifornii. Tu študovala buddhizmus, sanskrit, gnosticizmus a alchýmiu. Bola tiež pod vplyvom Diggers, skupiny anglických protestantov a agrárnych komunistov. V roku 1966 podpísala protest proti vojne vo Vietname, v ktorom signatári odmietli platiť dane z honorárov. Tu publikovala aj väčšinu tvorby, dlhú poému Loba (1978) v reedícii 1998.

Jej vybrané básne „Pieces of a Song“ boli publikované v 1990 a memoáre Recollection of My Life as a Woman v 2001. Písala prózu, memoáre, drámy, bola sociálna aktivistka a učiteľka. Je autorkou 42 knižných vydaní, jej práce boli preložené do viac ako 20 jazykov. V 2009 bola vymenovaná za Poet Laureate of San Francisco.

Di Prima čítala dve zo svojich poém na koncerte kapely The Band pod názvom „Last Waltz“. Prvou bola "Get Yer Cut Throat off My Knife", druhou "Revolutionary Letter #4". Od 60. rokov fotografovala a tvorila koláže, posledných 10 rokov sa dala na akvarelistiku. Podľa jej oficiálnej stránky stále vyučuje na workshopoch, napríklad o tom, ako kombinovať maľby a fotografie s tlačeným slovom. Di Prima má niekoľko rozpísaných diel, napríklad v Last Gasp Press's v edícii Revolutionary Letters, ktoré zahŕňajú viac ako 20 poém.

V súvislosti s „Poetry Fundation“ vyučovala v projekte „Jack Kerouac School of Disembodied Poetics“ na Naropa Institute, na California College of Arts and Crafts a v „Masters-in-Poetics program“ na New College of California. Jej práce sú uložené v knižniciach univerzít v Louisville, Indiana, Južný Illinois a University of North Carolina pri Chapel Hill’s libraries."

Jej poézia často vyjadruje boj sociálnych a politických síl v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Hoci viaceré jej básne vypovedajú o sociálnom a politickom procese, veľa z nich opisuje fakty z jej osobného života a vzťahov. Tie novšie obsahujú témy ako ženské vzory, náboženská prax špeciálne vzhľadom na východné náboženstvá a filozofie.

Jedna z najznámejších básní je "Brass Furnace Going out", ktorá pojednáva o potrate, jej vlastnom, keď otehotnela s LeRoi Jonesom (dnes Amiri Baraka), ktorý očakával, že to urobí, a o negatívnom zážitku s tým spojenom. Báseň napísala potom ako sa vrátila z potratu domov a adresátom bolo nenarodené dieťa. Citát: "I want you in a bottle to send to your father/ with a long bitter note. I want him to know/ I'll not forgive you, or him for not being born/ for drying up, quitting/ at the first harsh treatment/ as if the whole thing were a rent party/& somebody stepped in your feet". Di Prima priznala, že LeRoi Jones na ňu vyvíjal tlak, aby išla na potrat, a báseň tak vyjadruje silný resentiment.

Diane di Prima je považovaná za najvýraznejšiu ženskú autorku v rámci Beat Generation.