Jacques Prévert

Jacques Prévert (* 4. február 1900, Neuilly-sur-Seine, Francúzsko – † 11. apríl 1977, Omonville-la-Petite) bol francúzsky básnik, scenárista, režisér a výtvarník.

Jacques Prévert

francúzsky básnik, scenárista, režisér a výtvarník
Narodenie4. február 1900
Neuilly-sur-Seine, Francúzsko
Úmrtie11. apríl 1977
Omonville-la-Petite, Francúzsko
Podpis
Odkazy
Commons Jacques Prévert
Biografický portál

Životopis

Jacques Prévert trávil svoje detstvo v Paríži. S otcom, divadelným kritikom, často navštevoval divadlo. Matka ho už od malička viedla k čítaniu. V roku 1918 bol nútený nastúpiť do vojenskej služby a bol odvelený na Blízky východ. Po návrate spolupracoval so surrealistickým hnutím, po boku Raymonda Queneaua alebo Marcela Duhamela. Jacques mal však až príliš slobodného a nezávislého ducha, aby sa mohol stať členom organizovanej skupiny. V roku 1928 založil s bratom Pierrom produkčný dom a stal sa scenáristom. V roku 1932 začal písať texty prevažne k chansónom. Bol taktiež autorom mnohých divadelných hier. Prvý veľký úspech sa dostavil s vydaním zbierky Slová (Paroles). V roku 1948 vypadol z okna a zranenie mu spôsobilo vážne neurologické problémy.

Jacques miloval Paríž, denný aj nočný, žil na plné obrátky, mal veľa priateľov a bol neuveriteľne spoločenský. Vášnivo miloval život a vášnivo protestoval proti všetkému, čo život ničí a devalvuje. Detská predstavivosť, hravosť, vplyv surrealizmu, búranie jazykových klišé a fráz – to sú charakteristické prvky jeho tvorby. Na počkanie bezstarostne rozdával svoje básne načmárané na útržkoch papiera. Vydanie jeho zbierky Slová bolo práve preto veľmi ťažké. Vďaka Slovám sa stal nesmierne populárnym a bol hojne citovaný a recitovaný. Jeho nevšedná poézia obsahuje hravé a vtipné verše, príbehy o parížskej láske, biede, priateľstve a kráse každodenných dní. Pre charakter svojej poézie získal označenie „básnik lásky”.

Prevažnú časť svojho života prežil v Paríži. Zomrel na následky rakoviny pľúc.

Tvorba

Jeho dielo má obrovskú zásluhu hlavne na rozšírení spievanej poézie. Zastával názor, že poézia je reč, ktorá spieva. Motívy čerpal predovšetkým zo života prostých ľudí. V jeho poézii sa často objavuje (často čierny) humor.

Scenáristicky sa podieľal na vzniku hraných aj animovaných filmov (napr. Milenci z Verony, Chrám Matky Božej v Paríži, Návšteva z temnôt, Cínový vojačik a mnohé ďalšie).

Diela

  • Slová - touto zbierkou získal azda najväčší úspech (Paroles) 1946.
  • Príbehy, 1946
  • Dážď a pohoda, 1955
  • Haraburdie, 1965
  • Veci a iné, 1972
  • Kvety a vence
  • Nahé Lásky

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.