Jozef Kroner

Jozef Kroner, nesprávne aj Króner (* 20. marec 1924, Staškov – † 12. marec 1998, Bratislava) bol slovenský herec. Brat herca Ľudovíta Kronera, Jána Kronera, herečky Márie Hojerovej, otec herečky Zuzany Kronerovej, manžel herečky Terézie Hurbanovej-Kronerovej, strýko herca Jána Kronera.

Jozef Kroner
Narodenie20. marec 1924
Staškov, Česko-Slovensko
Úmrtie12. marec 1998 (73 rokov)
Bratislava, Slovensko
Povolanieherec
ManželkaTerézia Hurbanová-Kronerová
DetiZuzana Kronerová
Hrob Jozefa Kronera a jeho manželky na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie

Život

Pochádzal z dvanástich detí. Začínal ako robotník v Trenčíne, neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu. Začínal v Armádnom divadle v Martine (1948 – 1956). Od roku 1956 pôsobil v činohre SND v Bratislave až do roku 1984, keď odišiel do dôchodku. Účinkoval v mnohých televíznych filmoch a seriáloch – Kubo (1965), Živý bič (1966), Rysavá jalovica (1970), Ruže a sneh, Vôňa remesla, Slovácko sa nesúdi (1978, 1984), Sváko Ragan (1975), Nech žije deduško (1978).

O jeho živote a tvorbe nakrútil režisér Fero Fenič televízny film Trate Jozefa Kronera (1987). Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia. Medzi jeho záľuby patrili rybolov a hubárčenie. Je autorom kníh Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974), S kamerou a s udicou (1979), Neobyčajný testament (1982) a O rybke Beličke (1983).

Rodný dom Jozefa Kronera

Tituly a vyznamenania

V roku 1967 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul národný umelec.

Filmografia
  • 1949: Katka (majster Jozef)
  • 1951: Akce B (švec)
  • 1953: Pole neorané (Šimon Perďoch)
  • 1954: Drevená dedina (Ondro Chlistoň)
  • 1955: Štvorylka (krajčír Sásik)
  • 1956: Čert nespí (porotca, kádrovák Merinda, inžinier Martvoň)
  • 1957: Posledná bosorka (Jakub Krvaj)
  • 1957: Zemianska česť (Jonáš)
  • 1958: Statočný zlodej (Jožko Púčik)
  • 1958: Šťastie príde v nedeľu
  • 1960: Jerguš Lapin (strýko Košaľkuľa)
  • 1961: Pokorené rieky (Juraj Brondoš).
  • 1962: Polnočná omša (Valentín Kubiš)
  • 1962/63: Jánošík I-II (otec Uhorčík)
  • 1965: Obchod na korze (Tóno Brtko)
  • 1965: Kubo (Kubo)
  • 1966: Lidé z maringotek (klaun Ferdinand)
  • 1967: Muž, který stoupl v ceně (pán Benda)
  • 1968: Dialóg 20-40-60 (starec)
  • 1968: Muž, ktorý luže (Franz)
  • 1968: Traja svedkovia (dr. Schwartz)
  • 1969: Touha zvaná Anada (Koktavý)
  • 1970: Pán si neželal nič (Ctibor)
  • 1970: Rysavá jalovica (Adam Krt)
  • 1972: Zajtra bude neskoro (učiteľ)
  • 1972: Prečo Adam Chvojka vicerichtár spáva doma (Adam Chvojka)
  • 1973: Očovské pastorále (Cesnak)
  • 1973: Putovanie do San Jaga (Carlo)
  • 1973: Végül [Nakoniec], r. Gyula Maár, Maďarsko (János Varga)
  • 1973: Vymenená princezná (Kráľ)
  • 1975: Pacho, hybský zbojník (Pacho Matrtaj)
  • 1975/84: Slovácko sa nesúdí (Matúš Pagáč)
  • 1976: Stratená dolina (Gamboš)
  • 1976: Sváko Ragan (Sváko Ragan)
  • 1976: Teketória [Okolky], r. Gyula Maár, Maďarsko
  • 1977: Vianočné oblátky (Jano Predaj)
  • 1979: Két történet a félmúltból [Dva príbehy z nedávnej minulosti], pov. A téglafal mögött [Za tehlovou stenou], r. Karoly Makk, Maďarsko (Ferenc Bódi).
  • 1979: Mišo (Mišo)
  • 1981: Kosenie Jastrabej lúky (otec Martin Hudec)
  • 1981: Megáll az idő [Čas sa zastaví], r. Péter Gothár, Maďarsko (triedny profesor)
  • 1981: Tegnap elött [Predvčerom], r. Péter Bacsó, Maďarsko
  • 1982: Egymásra nézve [Iný pohľad], r. Károly Makk, Maďarsko
  • 1982: Popolvár najväčší na svete (sluha Šablica)
  • 1982: Přeludy pouště (Sidi Ali)
  • 1982: Soľ nad zlato (šašo)
  • 1983: Tisícročná včela (Martin Pichanda)
  • 1987: Neďaleko do neba (Šimaľa)
  • 1987: Posledný rukopis [Az utolsó kézirat], r. Károly Makk, Maďarsko (György Nyáry)
  • 1988: Lovec senzací (Šnórer)
  • 1988: Vlakári (dedo Homola)
  • 1989: Můj přítel d'Artagnan (Křepelka)
  • 1989: Ty, ktorý si na nebesiach [Ti, kojto si nebeto], r. Dočo Bodžakov, Bulharsko (George Henih)
  • 1990: Árnyék a havon [Tieň na snehu], r. Attila Janisch, Maďarsko
  • 1992: Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag (Košťál)
  • 1994: Vášnivý bozk (Schneider)
  • 1995: …ani smrt nebere! (Martin Janák–Štipaný)

Referencie
  1. KONÍK, Juraj; REHÁK, Oliver. Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-01]. ISSN 1339-844X.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.