Charbin
Charbin (-slovenský normovaný názov; po čínsky 哈尔滨 - pchin-jin Hā'ěrbīn - slov. prepis Cha-er-pin) je subprovinčné mesto v čínskej provincii Chej-lung-ťiang. Je to hlavné správne, hospodárske, kultúrne a dopravné centrum severovýchodnej Číny, ako aj najväčšie mesto a správne stredisko provincie Chej-lung-ťiang.
| Charbin | |||
| subprovinčné mesto | |||
 Vchod do parku Sun Island | |||
|
|||
| Oficiálny názov: 哈尔滨 | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Súradnice | 45°45′00″S 126°38′00″V | ||
| Rozloha | 53 068 km² (5 306 800 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 10 635 971 | ||
| Hustota | 200,42 obyv./km² | ||
 Poloha mesta v rámci Číny  Poloha mesta v rámci Číny
| |||
| Wikimedia Commons: Harbin | |||
| Webová stránka: www.harbin.gov.cn | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Leží na rieke Sungari neďaleko hranice s Ruskom. Bolo vybudované od konca 19. storočia skôr v európskom ako ázijskom štýle, preto dostal prezývku Paríž východu (alebo aj Moskva či Petrohrad východu); dodnes je tu poznať ruský vplyv. Dnes v meste žije vyše 10 miliónov ľudí.
Dejiny
Územie dnešného mesta bolo osídlené najneskôr na konci kamennej doby (okolo roku 2200 pred Kr.).
Základy moderného mesta boli položené v roku 1895, keď tu cárske Rusko začalo stavať Transmandžuskú železnicu (neskôr premenovanú na Východočínsku železnicu). Charbin sa stal centrom výstavby, boli tu ubytované desiatky tisíc ruských inžinierov, úradníkov, vojakov a obchodníkov s rodinami. Počas rusko-japonskej vojny (1904–1905) sa dôležitosť mesta ešte zvýšila, lebo tu bola hlavná základňa ruskej armády v Mandžusku. Po októbrovej revolúcii do mesta prišli desaťtisíce emigrantov z Ruska. Počet obyvateľov veľmi rýchlo vystúpil, vtedy išlo o najväčšiu komunitu Európanov v Ázii.
V roku 1932 sa začala japonská okupácia Charbinu, ktorá trvala až do skončenia druhej svetovej vojny. V bezprostrednom okolí mesta robili Japonci vedecké a vojenské experimenty známe ako Unit 731, pri ktorých na čínskych a spojeneckých zajatcoch testovali chemické a biologické zbrane.
Po zriadení Čínskej ľudovej republiky mesto zostalo dôležitým správnym centrom a dopravným uzlom. Bolo tu vybudovaných veľa tovární, medzi nimi továrne na výrobu traktorov, cementu, turbín, strojov a petrochemické rafinérie. Na prelome 80. a 90. rokov bolo mesto otvorené zahraničnému obchodu a zahraničným investíciám, takže od tej doby zažíva ekonomický boom.
V roku 2000 tu bola otvorená Lung tcha, 8. najvyššia veža Číny.
Ruský katolícky exarchát
20. mája 1928 bol Charbine zriadený exarchát pre ruských katolíkov byzantského obradu, ktorý je od r. 1953 vakantný (uprázdnený, bez exarchu).[1] Jeho dočasným správcom bol v roku 1934 aj slovenský jezuita Vendelín Javorka. Po druhej svetovej vojne väčšina jeho veriacich ušla do Austrálie, Severnej alebo Južnej Ameriky, časť bola deportovaná do Sovietskeho zväzu.
Partnerské mestá
|
.svg.png.webp){kind=small}
.svg.png.webp){kind=small}
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Charbin na českej Wikipédii.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Апостольский экзархат Харбина na ruskej Wikipédii.