Konštantínopolský ekumenický patriarchát

Konštantínopolský ekumenický patriarchát je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví. Jej najvyšším predstaviteľom je ekumenický patriarcha. Patriarchát má sídlo vo Fenere.[2] Do patriarchátu patria pravoslávni v Turecku, časť pravoslávnych v Grécku a diaspora pravoslávnych Grékov vo svete.[2] Jeho patriarcha má medzi pravoslávnymi biskupmi postavenie prvého medzi rovnými.[3] Súčasným ekumenickým patriarchom je od roku 1991 Bartolomej I.[4]

Konštantínopolský ekumenický patriarchát Patriarchatus Oecumenicus Constantinopolitanus
Οἰκουμενικόν Πατριαρχεῖον Κωνσταντινουπόλεως
Erb
Základné údaje
Cirkev	Pravoslávna cirkev
Štát	Turecko, Grécko, diaspora
Dátum vzniku	38 n. l. -
Katedrála sv. Juraja v Istanbule, sídelný chrám patriarchu
Hierarchia
Metropolita	patriarcha Bartolomej I.
Biskupi: 125 (73 regulárnych, 52 titulárnych)
Farnosti: 525 v USA[1]
Rehoľníci: ~1,800 (Hora Athos)
Kláštory: 20 (USA)[1] 20 (Hora Athos), 8 (Austrália), 6 (Meteora)
Štatistické údaje
Veriaci	5,3 milióna
Ostatné údaje
Liturgický jazyk	gréčtina, angličtina, ukrajinčina, francúzština, kórejčina, turečtina
Katedrála	Katedrála sv. Juraja, Istanbul
Webstránka	https://ec-patr.org/

Dôležitosť Konštantínopola narástla po tom ako tam bolo presťahované hlavné mesto Rímskej ríše v roku 330. V roku 381 bol Konštantínopol uznaný za patriarchát. V roku 1054 nastala východná schizma, keď sa cirkvi Konštantínopola a Ríma oddelili. Po tom ako Konštantínopol aj so sídlom patriarchátu v roku 1453 dobyli Turci, sa stal súčasťou Osmanskej ríše. V súčasnosti je napätie medzi patriarchátom a tureckou vládou kvôli niektorým otázkam (napr. zákon prikazuje, aby patriarcha bol turecký občan).

Ekumenický patriarchát podporuje rozširovanie kresťanskej viery a pravoslávnej doktríny a ekumenickí patriarchovia sú zapojení do ekumenizmu a medzináboženského dialógu, charitatívnej činnosti a obrany pravoslávnych kresťanských tradícií. Medzi významné témy politiky ekumenického patriarchátu v 21. storočí patria bezpečnosť veriacich na Blízkom východe, zmierenie východných pravoslávnych a katolíckych cirkví[5] a znovuotvorenie teologickej školy v Chalki, ktorú uzavreli turecké úrady v roku 1971.[6][7]