Dezinformácia

Dezinformácia (angl. disinformation) je pojem pochádzajúci z ruského Dezinformatsiya, termín je spájaný s bývalou tajnou službou bývalého Sovietskeho zväzu – KGB. Používal sa na falšovanie a iné techniky zdiskreditovania vlády, osôb alebo politiky.[1]

O rovnomennej slovenskej hudobnej skupine pozri Dezinformácia (skupina).

Dezinformácia je:

  • viac alebo menej zámerne vytvorená skreslená alebo chybná informácia – chce mýliť, zavádzať adresáta. Dezinformácia vedie k nesprávnym záverom alebo rozhodnutiam.[2]
  • chybná správa alebo posolstvo inkorporované do určitého informačného systému, spravidla s cieľom zmeniť ho a dosiahnuť inhibíciu/excitáciu zvolených mienkotvorných tém v populačnom prostredí.[3]
  • úmyselne nesprávna či skreslená informácia tajne implantovaná do informačnej sústavy oponenta so zámerom ovplyvniť potrebným smerom jeho aktivity (názory).[4]
  • nástrojom tzv. psychologickej vojny – čiernej propagandy.[4]
  • pojem, ktorý zahŕňa nie len vecný obsah “informácie”, ale i proces jej rozširovania a recepcie adresátom.[4]

Dezinformácia by sa nemala zamieňať s nesprávnou informáciou, ktorá je nesprávna neúmyselne.

Informáciu je možné rozdeliť na užitočnú (aditívnu) a redundantnú. Užitočná informácia akceleruje/urýchľuje zmenu. Redundantná informácia ju obmedzuje. Ak je príjem redundantnej informácie v potrebnom čase neprerušovaný a opakovaný, stáva sa z nej dezinformácia, vrcholiaca negatívnou zmenou. To je nesporne jedna z najpresnejších definícií “opakovanej lži” ako historicky najosvedčenejšej metódy i praktiky informačnej manipulácie.[5]

Zámer dezinformácie

Cielená dezinformácia je bežná najmä v nekalom súperení politických strán a v spravodajských hrách medzi znepriatelenými štátmi alebo civilizačnými systémami, v utajovaných formách ju veľmi často sprevádza porušovanie zákonov i základných ľudských práv. Dezinformácia, ktorá je zacielená na individuálneho príjemcu predstavuje prvok vojenského a politického súperenia.[3] Médiá, a teda masová komunikácia vyvolali rozvoj propagandistickej dezinformácie so zámerom vzbudzovať tlak na politické, náboženské, vojenské a hospodárske elity.[4]

Účelom dezinformácie je oklamať protivníka a doviesť ho k dezinformátorom plánovanej orientácii v tematike. Často apeluje na oponentovo národné, vlastenecké či kultúrne cítenie alebo náboženské presvedčenie. Moderná dezinformačná kampaň cielená na verejnosť začína obvykle publikovaním "škandálneho" materiálu v niektorom menej známom médiu a ak je úspešná, dochádza ku kumulovaniu a preberaniu materiálu ďalšími médiami.[4]

V širšom poňatí sa medzi dezinformačné zaraďujú aj hospodárske alebo kultúrne aktivity, napr. reklama. V niektorých prípadoch má použitie pojmu odkázať na väčšinou spravodajskú dysfunkciu média.[4]

Dezinformácia ako nástroj

Dezinformácia predstavovala vyhľadávaný nástroj domácej a zahraničnej politiky vo všetkých režimoch. V komunistickom Česko-Slovensku pracovali mnohí dezinformátori pod novinárskym krytím.[4]

Hlavné typy tvorby dezinformácie podľa spravodajských materiálov:

  • falšovanie (úplne nepravdivé, bez možnosti overenia),
  • obohrávanie (čiastočne nepravdivé, ak je potrebné priviesť pozornosť protivníka na iný cieľ),
  • dezinformácia opaku (celkom pravdivé, dotyčnému je poskytnutá pravdivá informácia s predpokladom, že ju bude považovať za nepravdivú).

Za hlavné techniky dezinformácie sú považované:

  • zveličenie (zjednodušenie) javu,
  • zmena jej povahy alebo okolností (času, miesta),
  • úplná zmena javu na iný.

Podmienky úspešnosti dezinformácie:

  • dezinformácia musí vychádzať z pravdivých zdrojov,
  • musí byť prispôsobená kultúrnemu kontextu protivníka,
  • musí byť šírená viacerými kanálmi.

Dezinformačné kampane

Dezinformačné kampane sprevádzali obidve svetové vojny. Jednou z najznámejších bola dezinformácia, že chorobu AIDS vyvinuli vedci v USA pre vojenské účely, ktorá sa šírila v 80-tych rokoch 20. storočia. Medzi známe domáce dezinformačné kampane možno zaradiť objavenie truhlíc s nacistickými materiálmi na dne Čierneho jazera v roku 1964. Dezinformačnej aktivite tajných služieb bol vystavený domáci aj zahraničný odboj. Dezinformačné kampane významne podporili rozhodovanie o okupácii Česko-Slovenska v roku 1938 aj v roku 1968. Dezinformácia sprevádzala aj česko-slovenský prevrat v roku 1989.[4]

Referencie
  1. WATSON, James a Anne HILL, 2000. Dictionary of media & communication studies. New York: Oxford University Press, 2000. ISBN 978-1-84966-562-9
  2. Práca s informáciami [online]. 2012. Školská knižnica SG ŽP a SSOŠH ŽP, 2012 [cit. 2014-11-25]. Dostupné na: http://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/praca-s-informaciami1/
  3. VALČEK, P, 2011. Slovník teórie médií A-Ž. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2011. ISBN 978-80-8119-042-1
  4. REIFOVÁ, Irena, 2004. Slovník mediální komunikace. Praha: Portál, 2004.ISBN 80-7178-926-7
  5. ROZENBERG, Slavomír, 2010. Audiovizuálnosť z aspektu masmediálnej manipulácie. In: Communication Today [online]. Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2010, roč. 1, č. 2, s. 22-38 [cit. 2014-11-25]. ISSN: 1338-130X. Dostupné na: http://www.communicationtoday.sk/wp-content/uploads/CT-2_2010-3.pdf
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.