Sekta

Sekta (z lat. secta, sequi - nasledovať, ako preklad gréckeho hairesis - voľba, spôsob myslenia) je v tradičnom chápaní ako menšia náboženská obec, ktorá sa schizmou alebo priamo odštiepila od väčšej (etablovanej) cirkvi, pretože sa od tejto materskej cirkvi líši vierovyznaním alebo obradom a podobne. V tomto zmysle sa výraz už nepoužíva a nahradili ho výrazy ako alternatívne náboženstvo, nové náboženské hnutie a podobne.

Hovorovo je sekta výraz pre skupinu, ktorá radikálnym spôsobom zastáva ideologické alebo náboženské ,alebo náboženstvu podobné názory odlišné od základných hodnôt „väčšiny“ spoločnosti.

V bežnej predstave je pojem spätý so skupinou radikálov zhromaždených okolo charizmatickej osobnosti.

Dejiny

V predkresťanskej antike sa výraz „hairesis“ (od stredoveku v latinských textoch prekladaný ako "secta"-sekta) používal bez citového zafarbenia na označenie filozofických alebo náboženských zoskupení. V prvých storočiach kresťanstva sa pojem začal používať na označenie odštiepení od spoločnej cirkvi. Neskôr boli aj protestanti dlho označovaní ako „sekta“.

Sekta v súčasnom chápaní

Sekta je skupina ľudí, budujúca si svoju identitu na odmietaní možnosti ľudstva napredovať v niektorej oblasti poznania, obvykle náboženskej (náboženské sekty) alebo spoločenskej (mnohé autoritárske režimy majú sektársky charakter). Postoje k nečlenom sekty sú pohŕdavé (členovia sekty sa považujú za vyvolených), alebo nepriateľské (pôvod z nejakej zaznávanej spoločenskej skupiny, rasistické predsudky).

Súčasťou odmietania všeobecne uznávaných poznatkov väčšinovej spoločnosti je odmietanie dialógu a komunikácie, ktorá by mohla spochybniť "neomylnú" pravdu. Dokonca členovia sekty si sami robia autocenzúru prijímaných informácií. Takto sa od všeobecne prijímaných poznatkov izolujú jednotlivci, národy, alebo celé spoločenské systémy.

Vstup do sekty je podmienený absolvovaním určitých obradov, ktoré sú charakteristické pre každú jednotlivú sektu. Obvykle sú významnou súčasťou manipulačných techník, zbavujúcich jednotlivca jeho osobnostnej identity a emočných väzieb na jeho pôvodné rodinné zázemie. Sektárska manipulácia je v podstate založená na vymývaní mozgov - brainwashingu.

Charakteristickou črtou sekty je potláčanie osobnostnej identity jej členov a nadväzne ich totálne podrobenie sa vodcovi. Na zamaskovanie zámeru potlačiť osobnostnú identitu sa používa zdroj „neomylnej“ pravdy, obvykle vhodná (posvätná) kniha, ktorá sa stáva absolutizovaným zdrojom sústavy pravidiel. Väčšinou sa sekta upne na určitý, „tradičný“ hodnotový systém, ktorý charakterizoval nejaké ľudské spoločenstvo v určitom vymedzenom úseku dejín a osvojí si ho ako jedinú a nemennú pravdu, obvykle sprostredkovanú pomocou posvätného, nezmeniteľného zdroja informácií.

Napríklad náboženské sekty zakazujú vysvetľovanie historických kontextov všeobecne uznávaných posvätných spisov a teda aj ich skutočného významu, ktorý do nich bol vložený. To, že skutočný obsah posolstva bez ozrejmenia dobových súvislostí nemôže súčasný čitateľ chápať, sekty bezpodmienečne odmietajú. Akýkoľvek pokus vysvetľovania významu vyhlasujú za „ľudský výmysel“. Pretože v priebehu dejín sa mení nielen význam slov, ale aj reálií, zostáva výklad významu v rukách manipulátorov. V niektorých sektách je paradoxne každý člen sekty nabádaný o svoj vlastný, osobný výklad. Aj absolútny individualizmus má charakteristickú sektársku črtu - odmietanie väčšinového poznania ľudstva.

Korene sektárskeho správania vyrastajú zo zlyhania vzájomnej výmeny informácií, na zlyhaní komunikácie, na nedôvere, nech má akýkoľvek dôvod.

Vznikanie siekt pravdepodobne súvisí s atavistickým stádovým pudom, ktorý bol súčasťou stratégie prežitia. Naši prapredkovia žili v skupinách. V skupinách vládla hierarchia. Byť začlenený do štruktúry skupiny znamenalo pre daného jednotlivca istotu. Sekta práve kopíruje túto pradávnu štruktúru. V dnešnej dobe ľudia žijú v neprehľadných a často sa meniacich skupinách a vzťahoch. To vyvoláva pocit neistoty a psychickej záťaže. Sekta so svojou štruktúrou poskytuje klamlivý pocit istoty. Preto je zotrvávanie jednotlivca v sekte také kŕčovité a bez racionálnych dôvodov.

Aj vytváranie konštruktívnych a ľudstvu užitočných skupín (napr. záujmové alebo profesné spoločenstvá) vychádza z tej istej potreby sa zoskupovať, ale nie je sprevádzané imperatívom totálnej straty osobnostnej identity člena skupiny. Obsah združovania teda treba vedieť presne rozlišovať.

Zneužívanie výrazu sekta

Výraz sekta sa taktiež používa v zmysle označenia nejakého náboženského spoločenstva za nebezpečné pre spoločnosť.[1] Masívnemu rozšíreniu takéhoto významu výrazne napomohli média, ktoré bez overenia preberajú informácie od etablovaných cirkví a antisektárov.[2] Seriózne odborné kruhy nepoužívajú výraz sekta[3], aby sa vyhli negatívnej asociácii, ale sa zaoberajú náboženskými spoločenstvami ako takými.

Iné projekty
  • Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Sekta
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sekta

Referencie
  1. Sekty – fenomén na prahu tretieho tisícročia
  2. Stránky zaoberajúce sa problematikou siekt, kultov a nových náboženských hnutí
  3. MÝTUS ZVANÝ SEKTA

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.