Vidkun Quisling

	Vidkun Quisling
	nórsky fašistický politik
Narodenie	18. júl 1887; Fyresdal, Nórsko
Úmrtie	24. október 1945 (58 rokov); Oslo, Nórsko[1]
Podpis
Odkazy
Commons	Vidkun Quisling
	Biografický portál

Vidkun Abraham Lauritz Jonssøn Quisling alebo aj Vidkun Quisling (* 18. júl 1887, Fyresdal, Nórsko – † 24. október 1945, Oslo, Nórsko) bol nórsky fašistický politik, predseda nórskej fašistickej politickej strany Nasjonal Samling, v rokoch 1942 – 1945 ministerský predseda Nórska a najslávnejší kolaborant s nacistickým Nemeckom. Pozval fašistické Nemecko, aby obsadilo po vypuknutí druhej svetovej vojny Nórsko.

Jeho meno sa stalo symbolom zradcu, kolaboranta spolupracujúceho s nepriateľskou okupačnou mocnosťou proti vlastnému štátu.[2][3]

Životopis

Narodil sa v rodine protestantského pastora. V roku 1911 vstúpil do armády, kde absolvoval pomerne úspešnú kariéru. Medzi rokmi 1918 – 1921 bol vojenským atašé v sovietskom Rusku a Fínsku. Potom pracoval v diplomatických službách pre Spoločnosť národov, od roku 1927 do roku 1929 bol diplomatom v Moskve. V 20. rokoch spolupracoval s Fridtjofom Nansenom na riešení hladomoru v Sovietskom zväze.

V 30. rokoch sa ideologicky priblížil fašistom. V rokoch 1931 – 1933 sa stal nórskym ministrom obrany, v roku 1933 založil Quisling a Johan Bernhard Hjortpo antisemitskú a antidemokratickú stranu Nasjonal Samling (Národné zjednotenie). Ako vzor im slúžila nemecká NSDAP. Vo voľbách roku 1936 dostala strana takmer 50 000 hlasov.

Druhá svetová vojna

Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa zasadzoval za to, aby sa Nórsko stalo nemeckým protektorátom. Počas nemeckej invázie 9. apríla 1940 uskutočnil Quisling puč a oznámil prevzatie moci, dúfal pritom v osobnú podporu Adolfa Hitlera. Napriek tomu už o päť dní bol Nemeckom v Nórsku dosadený ako ríšsky komisár Nemec Josef Terboven, zodpovedajúci sa priamo Hitlerovi. Terboven napätý vzťah medzi sebou a Quislingom urovnal tým, že 1. februára 1942 Quislinga (ktorý do tej doby zastával funkciu vedúceho nórskej správnej rady) menoval za ministerského predsedu národnej vlády (de facto nórskej kolaborantskej vlády). Quisling bol však naďalej úplne závislý od rozhodnutí ríšskeho komisára Terbovena.

Odsúdenie a potrestanie

Po nemeckej kapitulácii bol Quisling 9. mája 1945 zatknutý a 24. októbra toho istého roka bol popravený zastrelením. Jeho posledné slová pred popravou zneli: "Bol som odsúdený nespravodlivo a zomriem nevinný!"

Quislingova manželka Marija Vasilievna, pôvodom Ruska, žila v Oslo až do svojej smrti v roku 1980.

Referencie

Vidkun Quisling [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2016-07-16]. Dostupné online. ((po anglicky))
Pečenka, Marek; Luňák, Petr et al. (1998), „Quisling“, Encyklopedie moderní historie (2. vyd.), Praha: Libri, str. 406, ISBN 808598346X
„Quisling“, Collins English Dictionary, London: HarperCollins Publishers, c2014, http://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/quisling, dost. 2014-08-07 (po anglicky)

Externé odkazy

Vidkun Quisling: "Russland und Wir", 1942, (A German book written by Vidkun Quisling about Russia)

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[1] Vidkun Quisling [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2016-07-16]. Dostupné online. ((po anglicky))

[2] Pečenka, Marek; Luňák, Petr et al. (1998), „Quisling“, Encyklopedie moderní historie (2. vyd.), Praha: Libri, str. 406, ISBN 808598346X

[3] „Quisling“, Collins English Dictionary, London: HarperCollins Publishers, c2014, http://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/quisling, dost. 2014-08-07 (po anglicky)