Hrbáčkovy tůně

Rezervácia bola vyhlásená v roku 1988 vyhláškou Okresného národného výboru Praha-východ, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 1988 a vyhláškou ONV Nymburk zo dňa 23. júna 1989. Jej pôvodná výmera bola 20,96 ha. Rada Stredočeského kraja na svojom zasadnutí dňa 11. augusta 2014 rozhodla nariadením č.13/2014 o zriadení prírodnej rezervácie Káraný - Hrbáčkovy tůně (nariadenie nadobudlo účinnosť 21. októbra 2014). Týmto rozhodnutím boli Hrbáčkovy tůně zahrnuté do prírodnej rezervácie Káraný - Hrbáčkovy tůně, pod kódom AOPK ČR 6029, ktorá je súčasťou siete Európsky významných lokalít Natura 2000 s rozlohou 337 hektárov.

Ide o skupinu jazierok vzniknutých na mieste bývalých riečnych meandrov po odvedení labskej vody do nového koryta v 30. rokoch 20. storočia. Tône sú obklopené rozsiahlejším Dubo-brestovým lužným lesom. Rezervácia leží na oboch brehoch Labe - na jeho ľavej strane medzi Přerovom n. Labem a mestskými časťami Čelákovice, Císařská Kuchyně a Sedlčánky, na pravom brehu medzi mestskou časťou Lysej nad Labem Byšičky a železničnou traťou číslo 231 (Praha-Nymburk).

Rezervácia bola pomenovaná po Jaroslavovi Hrbáčkovi, ktorý pri tunajšej tôni Poltruba v 50. a 60. rokoch 20. storočia vykonával rozsiahle prieskumy (dodnes tu je terénne pracovisko Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity[3]).

V tejto oblasti sú tône:

Rezervácia (resp. chránená rybia oblasť) dnes zahŕňa tône Arazimova, Černá, Mansfeldova, Poltruba a Velká Arazimova.[4]

V rezervácii dochádza k prirodzenému zazemňovaniu tôní. Predpokladá sa, že za niekoľko desiatok rokov tône úplne zmiznú.

Ide o súčasť širokej riečnej nivy, kde sa zachovala mozaika mimoriadne cenných vodných, mokraďových, lúčnych a lesných spoločenstiev. Nájdeme tu pobrežné tŕstie, bažinné jelšiny, vrbiny a brehové alebo mozaikovito roztrúsené lesné porasty topoľa, duba, jaseňa a brestu. Z ohrozených rastlín bol zaznamenaný výskyt perutníka močiarneho a leknice žltej.

Významnou súčasťou rezervácie sú menšie lúky južne od Arazimových tôní (neďaleko Císařskej Kuchyne), ktoré patria z hľadiska zastúpených druhov k najbohatším v celom Polabí. Jedná sa o posledné zvyšky podmáčaných lúk, ktoré boli väčšinou po regulácii Labe rozorané a dodnes sú poľnohospodársky využívané. Unikátne rastlinné spoločenstvá tu trpia najmä intenzívnym poľnohospodárstvom, nadmerným prísunom živín z okolitých polí (najmä dusíkatých hnojív), nedostatkom starostlivosti a čiernou ťažbou dreva. Zanedbávané kosenie lúk sa odráža na rýchlom šírení expanzívnych a inváznych druhov - najmä pŕhľavy dvojdomej, netýkavky malokvetej a agátu.

Prirodzene sa tu vyskytujú napr. silička žltá, lipkavec severný, bahnička jednoplevová, hviezdica močiarna, žltuška lesklá, pálčivka žilkatá, cesnak hranatý, rebríček bertrámový, ostrica Otrubova, ostrica dvojradová, ostrica plstnatá, ostrica žltá, ostrica sivá kyjovitá, vstavačovec májový, páperník širokolistý, túžobník obyčajný, ľubovník štvorkrídly, oman vŕbolistý, kosatec sibírsky, sitina stlačená, sitina sivá, hrachor močiarny, bezkolenec modrý, nezábudka trsnatá, starček vodný, kostihoj český, valeriána lekárska a valeriána dvojdomá.

Územie je hniezdiskom vtáctva viazaného na mokrade: bučiak veľký, bučiačik močiarny, chriašteľ vodný, kaňa močiarna, kúdeľníčka lužná, trsteniarik škriekavý, kačica divá, lyska čierna, rybárik riečny alebo svrčiak riečny.

Z obojživelníkov sa na území prírodnej rezervácie vyskytujú kunka červenobruchá, hrabavka škvrnitá, ropucha bradavičnatá, skokan štíhly a skokan hnedý, mlok obyčajný a mlok hrebenatý.

Tône sú významným stanovišťom kriticky ohrozených druhov kôrovcov (štítovec jarný a štítovec letný, žiabronôžka snežná). Prírodná rezervácia je tiež významným útočiskom hmyzu v inak intenzívne poľnohospodársky využívanej krajine. Z nápadných druhov tu bol zaznamenaný napr. roháč veľký[5].

Stred pôvodného - neregulovaného riečišťa Labe možno vyhľadať na podrobnejších mapách, ktoré zaznamenávajú hranice medzi katastrálnym územím Lysej nad Labem a Přerova nad Labem. Táto hranica nebola po narovnaní rieky upravená a odráža stav zo začiatku 30. rokov 20. storočia. Pôvodné riečištia Labe, meandre a slepé ramená, je tiež možné vidieť na historických mapách - napr. na historickej mape z rokov 1842 – 1852 z Druhého vojenského mapovania.

Na přerovskej strane rieky sa tône dotýka originálne vodné dielo - Budečská hráz.

1. Hrbáčkovy tůně [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-08-30]. Dostupné online. (po česky)
2. Káraný - Hrbáčkovy tůně [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-08-30]. Dostupné online. (po česky)
3. Fotografie Jaroslava Hrbáčka a výskumu pri tôni Poltruba (tu omylom uvedené, že je vo východných Čechách)
4. Revír Českého rybárskeho zväzu, 411 164 Labe 19 A rehacka
5. Zoznam lokalít Natura 2000 [online]. Natura 2000, [cit. 2016-08-30]. Dostupné online. (po česky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrbáčkovy tůně

• Letecká snímka Hrbáčkových tôní, pohľad od Cisárskej kuchyne
• Káraný - Hrbáčkovy tůně v zozname lokalít Natura 2000 - www.nature.cz
• Káraný - Hrbáčkovy tůně - územie európskeho významu - www.salvia-os.cz
• Hrbáčkovy tůně - prírodná rezervácia - www.salvia-os.cz
• Rybársky revír 411 164 Labe 19 A Řehačka
• Článok o Hrbáčkových tôňach na www.infocesko.cz
• Hrbáčkovo rozprávanie o práci pri Poltrube
• Fotografie vedcov pri tôni Poltruba

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hrbáčkovy tůně na českej Wikipédii.