Sedlčánky

Dedina na ľavom brehu Labe má svoje základy na staršom pravekom a slovanskom osídlení. Nevieme, kedy osada dostala svoje pôvodné meno Sedlčany, od 15. storočia potom pre odlíšenie od terajších Sedlčan názov zdrobnené - Sedlčánky. Nevieme ani, kedy obyvatelia opustili svoje pôvodné sídliska, dodnes známe pod miestnym menom Ve Vísce a zvolili miesto vhodnejšie, kde Sedlčánky sú dodnes.

Prvá zmienka o dedine Sedlčánky je v záznamoch kapituly vyšehradskej, ktorá mala okrem časti Sedlčánek v držaní tiež Vrbice, Břežany, Mochov a Vyšehořovice už od roku 1178. Poplužný dvor, jeho zánik nebol v písomných prameňoch zatiaľ nájdený, stával asi na brehu rybníka Plačku. To miesto sa potom stalo "placem obecným". Roku ○1371 patrila časť obce Wrativoj, dekanovi metropolitného kostola na Pražskom hrade. Roku 1375 ich mal zapísané Laurentius de Sedlczan, po ňom nasledoval Pešek Mochovský a ten ich roku 1378 predal s Mochovom moravskému markgrófovi Joštovi, ktorému sa prisudzuje budovanie rybníkov v kraji. Okolo roku 1400 je uvádzaný, ako držiteľ Přerova (susediace mestečko dnes nazývané Přerov nad Labem), ku ktorému Sedlčánky patrili, Michal Drštka ze Sedlčánek a Rejšic. Inú časť držal Johánek z Počernic, nazývaný z Aachenu a tento rod roku 1401 postúpil poplužný a rustikálny dvor s platmi Jánovi z Klučova.

Keď po husitských vojnách bol prijatý Žigmund za kráľa českého v roku 1436, odmeňoval svojich stúpencov. Medzi nimi najmä mocného Jindřicha zo Stráže, ktorému za odmenu, že sa pričinil o jeho voľbu, zastavil dedinu Černíky a v roku 1437 pridal dediny Bříství, Mochov, Nehvizdy, Sedlčánky, Starý Vestec a Vykáň. Roku 1474 prešlo přerovské panstvo po vymretí rodu pánov zo Stráže po meči na rod Šelenberkov, do ktorého sa vydala dcéra Jiřího zo Stráže, Johanka. Po ich dedičovi, Jánovi zo Šelenberku, za päť rokov po jeho smrti, dostal panstvo do držby jeho syn Jaroslav. Ten sa už o panstvo príliš nestaral a kvôli vysokým štátnym úradom sa tu ani nezdržiaval. V roku 1521 dňa 25. februára dal panstvo do zálohy panne Lucii z Kolowrat, dcére Jindřicha Kornhuského z Kolowrat a jej bratom a sestrám. K tomu patrili aj Sedlčánky dedina, so clom, sedliackymi dvormi s platom a k tomu ešte s jedným sedliackym dvorom. V roku 1524 bolo panstvo Přerov so Sedlčánkami aj s ďalšími dedinami predané Starému a Novému Mestu Pražskému.

V roku 1547 bolo přerovské panstvo po šmalkadskej vojne konfiškované a pripadlo kráľovskej komore a roku 1616 bolo spojené s cisárskym panstvom Brandýs. Zmienka bola o cle v Sedlčánkách. To preto, že v Sedlčánkách bolo mýto, lebo tadiaľ prechádzal Zemský chodník, ktorý cez Sedlčánky zanikol, keď Žižkove vojská ustupovali od Labského Kostelca smerom na Kolín a Malešov.

Podľa urbára z roku 1584 bolo v Sedlčánkách 14 hospodárov, miesta ich živností sú dodnes až na nepatrné zmeny zachované.

Od polovice 90. rokov 20. storočia prebieha medzi centrálnymi Čelákovicami, Císařskou Kuchyňou a Sedlčánkami rozsiahla výstavba rodinných domov, vďaka čomu došlo k spojeniu so susednou Císařskou Kuchyňou.

• 
  Bývalá škola
• 
  Božie muky pri cyklochodníku Čelákovice–Sedlčánky
• 
  Reštaurácia
• 
  Náves před školou

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sedlčánky

• Ulice v Sedlčánkách
• Bibliografie dějin Českých zemí

• Špaček, Jaroslav (edit.): Kronika obce Sedlčánek I. 1762-1927. Čelákovice 2009.

• Špaček, Jaroslav: Z dávnej i nedávnej minulosti Čelákovic a ich okolia. In: 100 rokov Mestského múzea v Čelákoviciach, 145-200. Čelákovice 2004.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sedlčánky na českej Wikipédii.