Leknica žltá

Leknica žltá alebo staršie lekno žlté (lat. Nuphar lutea) je trváca vodná rastlina, ktorá rastie v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Podzemok má v hĺbke 50 až 200 cm v bahnitom dne, z ktorého vyrastajú dlhé stopky listov a stonka. Listy a kvet plávajú na hladine. Obľubuje slnečné stanoviská.

leknica žltá
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Nuphar lutea (L.) Sibth. & Sm.
Carl Linné
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Rozšírenie

Je rozšírená v celej Európe okrem časti Pyrenejského polostrova a severnej Škandinávie. Okrem toho sa s ňou môžeme stretnúť v severnej Afrike, na Blízkom východe, v Malej Ázii, Zakaukazsku, Kazachstane, juhozápadnej Sibíri až po Bajkal a na severozápade Mongolska. Na Slovensku rastie do maximálnej nadmorskej výšky okolo 700 m n. m. Vo väčšom množstve rastie na Malom Dunaji či na Klátovskom ramene.

Opis

Čepeľ plávajúcich listov je široko eliptická, 15 až 40 cm dlhá, na okraji vlnitá, žilky sú 3x vidličnato rozvetvené.

Kvety majú v priemere 4 až 5 cm, sú najčastejšie päťčlenné, žlté až oranžové, zvonku často zelené. Kvitne od júna do augusta.

Plod je tobolka podobná makovici. Dozrieva nad hladinou, ku dnu klesá až po dozretí.

Rastlina obsahuje alkaloidy.

Iné názvy leknice

Božena Němcová nazýva leknicu vo svojom diele "Národopisné a cestopisné obrazy ze Slovenska" "vodná dieuka" a "lepá diouka" [1].

Iné projekty

Referencie
  1. Božena Němcová, Národopisné a cestopisné obrazy ze Slovenska
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.