Svrčiak riečny

Svrčiak riečny alebo trsteniarik riečny[3] lat. (Locustella fluviatilis) je druh vtáka z čeľade svrčiakovité (Locustellidae). Hniezdi v palearktickej oblasti, v Európe je rozšírený v strednej a východnej časti, najmä v Rusku. Zimuje v juhovýchodnej Afrike, južne od Zambie a Malawi po Juhoafrickú republiku. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov svrčiak riečny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1982  2013 klesali.[1]

svrčiak riečny
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Locustella fluviatilis
Wolf, 1810
Synonymá
trsteniarik riečny

Mapa rozšírenia svrčiaka riečneho

██ Hniezdiaci

██ Zimujúci

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Opis

Svrčiak riečny meria 13,5[4]14 cm[5] a váži 15 – 23 g.[6] Samec i samička majú chrbtovú stranu sivohnedú[5] s olivovým nádychom[6], spodnú časť tela bledú. Nad okom majú nenápadný svetlý pásik. Hrdlo a hrvoľ sú pozdĺžne pásikavé, chvost je okrúhly s veľmi dlhými podchvostovými krovkami so svetlými polmesiačikovitými okrajmi[4], nohy ružovohnedé[6] a zobák hnedý. Mláďatá nemajú olivový nádych a pásiky na hrdle a hrvole majú menej ostré.[6]

Výrazne čiarkovaný hrvoľ a sivohnedý chrbát bez čiarok je dôležitý odlišovací znak od svrčiaka slávikovitého a svrčiaka zelenkavého.[4]

Hlas

Žije skryto v húštine bylín pod stromami a preto je spev najhlavnejší poznávací znak. Spev je dvojčlenný[5], mechanicky znejúci súvislý zvuk, pripomínajúci kombajn so zreteľne odlíšiteľnými slabikami "ce ce ce ce".[4] Rýchlosť spevu je nižšia a spieva vyššie ako svrčiak slávikovitý.[5] Spieva z vyšších miest ako svrčiak zelenkavý, často zo spodných konárov kríkov v tieni vyšších stromov[5] najčastejšie 2 - 5 m.[4]

Výskyt a stav na Slovensku

Na Slovensku hniezdi skoro na celom území, hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné na 84,4 % mapovacích kvadrátov od nížiny pod 600 - 700 m n. m., vzácne i vyššie (1 600 m n. m. júl 1996, Nízke Tatry, záver Vajskovskej doliny).[7]. Prenikanie do vyšších nadmorských výšok, z nížin do dolín hôr, začalo od roku 1965[8]. Zo zimovísk prilieta v apríli a začiatkom mája.[6] Najskoršie pozorovania sú zo 7. apríla 2013, močiar pri osade Béter[9], z 11. apríla 2015, lúky južne od obce Senné[10] a z 15. apríla 2017, rieka Torysa, Šarišské Michaľany[11]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 000 - 15 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[7] a 2001 žiadny.[12] V roku 2014 NT* A2bc - takmer ohrozený.[2][13][14] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[7]

Biotop

Na Slovensku hniezdi hlavne v lužných lesoch s krovinami a bylinami, vyhľadáva porasty pŕhľavy, kde dosahuje maximálne hustotu 12 párov / 10 ha (lužný les pri Novom Meste nad Váhom, mapoval Kaňuščák[7] a lužný les v NPR Botiansky luh, staršie Latorický luh, publikoval Mošanský[15]). Maximálna zaznamenaná lokálna hustota bola 5 párov / 1 ha (taktiež lužný les rieky Váh, skúmali Kaňuščák a Mutkovič). Okrem lužných lesov obýva aj brehové porasty vodných tokov (zistená hustota 0,9 - 6,0 spievajúcich samcov / 1 km, potoky Ublianka, Pčolinka a Cirocha, mapoval Pčola) a stojacích vôd (s hustotou napríklad 1 - 3 páry / 1 ha, Trnavské rybníky, zistil Trnka).[7]

Hniezdenie

Svrčiak riečny hniezdi jedenkrát za rok v mesiacoch máj a júl. Hniezdo stavia pri zemi v bylinách alebo pri kríkoch a býva postavené z listov, machov, vnútro je jemnejšie. Znáška sa skladá zo 4 – 5 (6) žltkavých vajíčok so sivými podkladovými škvrnami a hnedými vrchnými škvrnkami. Sedenie na vajíčkach trvá 13 dní.[6]

Potrava

Svrčiak riečny sa živý hmyzom v rôznych štádiách vývoja a pavúkmi, zbiera ich z rastlín v hustých podrastoch.[6]

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 460 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[16] Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II) a Bernského dohovoru (Príloha II).[17]

Referencie

  1. IUCN Red list 2019.3. Prístup 14. februára 2020.
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2017-01-09]. Dostupné online.
  4. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  7. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Pavel Kaňuščák, Alfréd Trnka. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Svrčiak riečny, s. 491 – 493.
  8. PAČENOVSKÝ, Samuel; DANKO, Štefan, a kol. Vtáctvo Volovských vrchov a ich predhorí. Bratislava : Slovenská ornitologická spoločnosť, 2014. 180 s. ISBN 978-80-89526-12-3. Kapitola Locustellidae - svrčiakovité, s. 126.
  9. KERESTÚR, Dušan; MOJŽIŠ, Marian. databázový systém Aves-Symfony [online]. aves.vtaky.sk, [cit. 2017-11-19]. Dostupné online.
  10. CHRAŠČ, Peter. databázový systém Aves-Symfony [online]. aves.vtaky.sk, [cit. 2017-11-19]. Dostupné online.
  11. KRIŠOVSKÝ, Peter St. databázový systém Aves-Symfony [online]. aves.vtaky.sk, [cit. 2017-11-19]. Dostupné online.
  12. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  13. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  14. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  15. DANKO, Štefan; BALLA, Miloš; REPEL, Matej. Vtáctvo slovenskej časti Medzibodrožia. Bratislava : Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovakia, 2017. 505 s. ISBN 978-80-89526-17-8. Kapitola Locusteliidae - svrčiakovité, s. 365 - 366.
  16. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  17. BirdLife International (2020) Species factsheet: Locustella fluviatilis [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online. (En)

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.