Oškobrh (prírodná pamiatka)
Oškobrh je prírodná pamiatka na rovnomennom vrchu v blízkosti obce Vlkov pod Oškobrhem v okrese Nymburk v Česku. Je vysoký 285 m n. m. a jedná sa o jeden z najvyšších kopcov oblasti. Dôvodom ochrany je populácia ohrozeného roháča veľkého (Lucanus cervus) a jeho stanovišťa. Predmetom ochrany sú tiež spoločenstvá burín, xerotermné stepné trávniky, obnažené odkryvy opuky a druhy na toto miesto viazané. Územie je chránené od 28. februára 2012 ako prírodná pamiatka. Je zaradené do sústavy Natura 2000 ako územie európskeho významu. Celková rozloha tohto územia je 100,8 ha.[2]
| Oškobrh | |||
| prírodná pamiatka | |||
 Kopec Oškobrh | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Stredočeský kraj | ||
| Okres | Okres Nymburk | ||
| Lokalita | Vlkov pod Oškobrhem | ||
| Nadmorská výška | 216 – 285 m n. m. | ||
| Súradnice | 50°8′50″S 15°13′50″V | ||
| Rozloha | 100,7 ha | ||
| Vznik | 21. apríl 2012[1] | ||
| - Vyhlásil | Krajský úrad Stredočeského kraja | ||
| Správa | AOPK ČR | ||
| Kód AOPK ČR | 5711 | ||
  Oškobrh Poloha na mape Česka | |||
| Wikimedia Commons: Oškobrh (natural monument) | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
| Európsky významná lokalita CZ0213051 | |||
Lokalita
Oškobrh sa nachádza medzi obcami Oškobrh a Vlkov pod Oškobrhem v okrese Nymburk. V rovinatej Polabskej nížine tvorí tento 285 metrov vysoký kopec neprehliadnuteľnú dominantu. Veľkú časť chráneného územia zaberá poľovnícka obora, ktorá je zameraná prevažne na chov muflónov. Oblasť, ponechaná prírode, výrazne kontrastuje s okolitou intenzívne využívanou poľnohospodárskou krajinou. Celkový charakter je lesostepný, územie je z veľkej časti pokryté lesom.[2]
Dejiny
Územie bolo dlhodobo intenzívne využívané, o čom svedčí množstvo archeologických nálezov ako napríklad zvyšky stredovekého kostola odkryté na severnom vrchole, či zvyšky keltskej osady nachádzajúce sa na južnom vrchole. Na severovýchode pod kopcom bol počas archeologického prieskumu objavený hrob bojovníka s vojnovou sekerou veľkomoravského rázu. V 10. storočí sa tu nachádzalo hradisko a tiež dochádzalo k intenzívnej ťažbe opuky. Objavujú sa aj dohady že tu bolo predtým aj keltské sídlisko.
Veľmi dôležitú úlohu v ochrane tohto územia tu má vznik odbory.[3] Prvé zmienky o obore na Oškobrhu pochádzajú zo 16. storočia. Až po prvej svetovej vojne vznikla myšlienka na oplotenie tejto odbory, k čomu došlo v roku 1923. Zver je tu cielene chovaná od roku 1964. Do roku 2007 zahŕňala obora aj bezlesie, teraz je len na lesných pozemkoch. Lovecká sezóna je od 16. augusta do 28. februára.[4]
Územie je chránené od 21. apríla 2012, kedy nadobudlo účinnosť nariadenie č.5/2012 o ochrane, ako prírodná pamiatka. Je zaradené do sústavy Natura 2000 ako územie európskeho významu.
Prírodné pomery
Geológia
Lokalita je tvorená prevažne horninami vrchnej kriedy, turónskými opukami a kremičitými ílovcami. Vrchol je plochý, ale z určitého pohľadu vyzerá Oškobrh ako dvojhrbý kopec. Oškobrh vznikal v období druhohôr postupnou eróziou, kedy bol okolitý mäkší materiál odnesený. Bolo tu nájdených veľa skamenelín kriedového mora prevažne amonity, huby a ulitníky.[5]
Oba vrcholy boli intenzívne poznačené ťažbou opuky. Opuka tu bola ťažená v 10. storočí a bola využitá prevažne na stavbu slavníkovskej Libice. Na južnom svahu sú zachovalé odkryvy opuky tzv. biele stráne, jedná sa o niekoľko storočí starý opukový lom, kde sa postupne zosúvali bývalé lomové steny.
Flóra
Oškobrh je z veľkej časti zalesnený, prevažujú tu dúbravy alebo dubohrabiny, ktoré prevažujú najmä v južnej časti kopca. Miestami sa vyskytujú monokultúry smreka či borovice čiernej (Pinus nigra), sú tu k videniu aj výsadby nepôvodného duba červeného (Quercus rubra) a duba cerového (Quercus cerris). V tunajších teplomilných bazifilných dúbravách sa môžeme stretnúť s radom vzácnych druhov. Bylinné poschodie je v súčasnej dobe úplne spasené, má to však pokojný dopad a je tu priestor pre vzácne druhy napríklad zo skupiny vstavačovitých. Chránené sú tiež spoločenstvá burín na opustenom poli, ktoré nadväzuje na xerotermné trávniky. Sú tu veľmi zriedkavé poľné buriny. Na juhozápadnom svahu sa vyskytujú xerotermné trávniky s mnohými ohrozenými druhmi.[6]
Spoločenstvá bazifilných dúbrav
- medúnka medovkolistá (Melittis melissophyllum)
- kamienka modropurpurová (Lithospermum purpurocaeruleum)
- oman vŕbolistý (Inula salicina)
- vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia)
- hmyzovník muchovitý (Ophys insectifera)
- blyskáč cibuľkatý (Ficaria verna)
Xerotermné trávniky
- plamienok priamy (Clematis recta)
- čiernohlávok zastrihovaný (Prunella laciniata)
- horček horký (Gentianella amarella)
- slezovec durínsky (Lavatera thuringiaca)
Najčastejšie druhy tráv sú:
- stoklas vzpriamený (Bromus erectus)
- mrvica peristá (Brachypodium pinnatum)
- smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos), ktorý začína výrazne prenikať do týchto porastov.
Spoločenstvá burín
- hlaváčik letný (Adonis aestivalis)
- oštepovka pochybná (Kickxia spuria)
- voskovka menšia (Cerinthe minor)
- pichliač bezbyľový (Cirsium acaule)
- pichliač bielohlavý (Cirsium eriophorum)
- mak poľný (Papaver argemone). [7]
Huby
V tunajších lesoch je veľa druhov húb, do odbory je zakázaný vstup a huby tu nie sú teda masovo zbierané hubármi, ako v okolitých lesoch. Môžeme tu nájsť huby rúrkovité (pórovité) aj lupenité. Pod tunajšími dubohrabinami sa vyskytuje napríklad hríb príveskatý (Boletus appendiculatus), suchohríb žltomäsový (Xerocomus chrysenteron), muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens), hnojník strakatý (Coprinopsis picacea), plávka haringová (Russula graveolens) a vzácna sivopórovka zadymená (Bjerkandera fumosa). Na spadnutých dubových kmeňoch rastie lastúrka modrastosivá (Hohenbuehelia antrocoerulea), tanečnica Bulliardova (Marasmitus Bulliardii), trúdnik plástovitý (Polyporus arcularius) a srsťovec okrovožltý (Steccherinum ochraceum).
Fauna
Do sústavy Natura 2000 bolo toto územie zaradené predovšetkým kvôli ochrane roháča veľkého (Lucanus cervus). Bola tu objavená stredne veľká populácia tohto chrobáka. Sú viazaní na svetlé dubové lesy. Samičky roháča kladú vajíčka do práchnivejúcich kmeňov a pňov, larvy sa potom živia 3-8 rokov práchnivejúcim drevom. Prítomnosť starých kmeňov a práchnivejúcich pňov je teda kľúčová pre prežitie tohto druhu. Počty populácií tohto chrobáka v Európe klesajú a je to spôsobené predovšetkým nesprávnym lesným hospodárstvom. Na zalesnených plochách Oškobrhu je zakázané odstraňovať staré pne a musia tu byť ponechané aj práchnivejúce konáre a kmene stromov. Ihličnaté monokultúry znemožňujú vývoj tohto druhu.
Na xerotermných stráňach je možné nájsť niektorých zástupcov zo skupiny pavúkov (Araneae), medzi nimi je komôrkár (Atypus piceus Sulzer) a snovačka (Euryopis flavomaculata). Vyskytuje sa tu okolo 200 druhov motýľov (Lepidoptera). Za zmienku stojí napríklad súmračník slezový (Carchadorus alceae), modráčik vikový (Polyommatus coridon), modráčik vresoviskový (Plebejus argyrognomom), očkáň ovsíkový (Minois dryas), hnedáčik mriežkovaný (Melitaea cinxia) a vretienka ranostajová (Zygaena ephialtes).
Z vtákov sa tu vyskytujú napríklad ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), strakoš obyčajný (Lanius collurio), slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos), vlha obyčajná (Oriolus Oriolus) alebo včelár lesný (Pernis apivorus).
Starostlivosť o územie
Pri plánovaní starostlivosti o toto územie je veľmi dôležité uvedomiť si, že toto územie bolo vždy intenzívne ovplyvnené človekom. Ak chceme zachovať súčasný stav lokality, je potreba toto územie naďalej intenzívne využívať. Kľúčovým faktorom pre prežitie niektorých stepných druhov je existencia odbory.[7]
Na xerotermných stráňach bola zavedená pastva. Na veľkých plochách sa hojne vyskytuje smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos), je to veľmi invazívny druh a je potrebné ho potláčať kosením.
Po výrube kmeňov je nutné ponechať pne, ktoré predstavujú jeden z najdôležitejších biotopov pre larvy roháča. Ohrozenie pre roháča veľkého môže predstavovať ťažba dreva a nevhodné lesné hospodárenie.
Turizmus
Žltá turistická značka na trase Vlkov pod Oškobrhem – Opolany je vedená po úpätí kopca, na vrchol bohužiaľ nevedie. Prevažnú časť kopca zaberá obora, do ktorej nie je umožnený vstup verejnosti, ale je možné vystúpiť na južný a západný svah. Najmä z južného svahu, ktorý nie je zalesnený je skvelý výhľad do okolia. Šport a turistika majú kladný vplyv na predmet ochrany, pretože pomáhajú vhodne disturbovať prístupnú časť svahu. Na vrchol Oškobrh sú pravidelne organizované novoročné pochody.[8]
V poslednej dobe využívajú tiež južný svah jazdci na motorových štvorkolkách, táto činnosť by však mala byť eliminovaná, pretože má negatívny vplyv na odkryvy opuky a dochádza tak k ich narúšaniu.
Referencie
- Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-08-18]. Dostupné online. (po česky)
- Rybníky Vočert a Lazy a vrch Oškobrh jsou nové přírodní památky [online]. Ekolist.cz, [cit. 2016-08-29]. Dostupné online. (po česky)
- Regionálny miestopis [online]. [Cit. 2016-08-29]. Dostupné online. (po česky)
- Regioálne pamiatky [online]. [Cit. 2016-08-29]. Dostupné online. (po česky)
- Geologické lokality [online]. [Cit. 2016-08-29]. Dostupné online. (po česky)
- Lokality európskeho významu [online]. [Cit. 2016-08-29]. Dostupné online. (po česky)
- Plán starostlivosti Oškobrh 2011-2020. [online]. [Cit. 2016-08-29]. Dostupné online. (po česky)
- http://putujici.cz/?p=p_264&sName=Oskobrh
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oškobrh (přírodní památka) na českej Wikipédii.