Juraj I. (Grécko)
Juraj I. (* 24. december 1845, Kodaň, Dánsko – † 18. marec 1913, Solún, Grécko) bol v rokoch 1863 - 1913 grécky kráľ.
Juraj I. | |||
kráľ Grékov | |||
Panovanie | |||
---|---|---|---|
Dynastia | Glücksburkgovci | ||
Panovanie | 30. marec 1863 – 18. marec 1913 | ||
Korunovácia | 30. marec 1863 | ||
Predchodca | Oto I. | ||
Nástupca | Konštantín I. | ||
Biografické údaje | |||
Pôvodné meno | Christian Vilhelm Ferdinand Adolf Georg von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg | ||
Narodenie | 24. december 1845 Kodaň, Dánsko | ||
Úmrtie | 18. marec 1913 (67 rokov) Solún, Grécko | ||
Pochovanie | Kráľovské pohrebisko v Tatoi, Grécko | ||
Rodina | |||
Manželka |
Oľga Konštantínovna Romanovová | ||
Potomstvo |
Konštantín Juraj Alexandra Mikuláš Mária Oľga Andrej Krištof | ||
Otec | Kristián IX. | ||
Matka | Lujza Hesensko-kasselská | ||
Odkazy | |||
Juraj I. (multimediálne súbory na commons) | |||
|
Bol ustanovený gréckym kráľom za participácie troch veľmocí - Spojeného kráľovstva, Francúzska a Ruska po zvrhnutí kráľa Ota I. pri vojenskom puči a následnej občianskej vojne. Napriek počiatočným rozpakom sa stal populárnym a obľúbeným panovníkom.
Bol prvým panovníkom novej gréckej kráľovskej dynastie. Jeho päťdesiatročná vláda (najdlhšia v modernej histórii Grécka) je charakterizovaná početnými územnými ziskami a dôležitou rolou v medzinárodnej politike pred prvou svetovou vojnou, mal vplyv na formovanie novodobej gréckej demokracie zavedením ústavy. Dva týždne pred päťdesiatým výročím svojej intronizácie, počas Balkánskych vojen, bol zavraždený; na rozdiel od jeho dlhého panovania jeho nástupcovia vládli v obdobiach krátkych a neistých.
Životopis
Bol druhým synom dánskeho kráľa Kristiána IX. a Lujzy Hesensko-kasselskej. Keď v roku 1862 vtedajší grécky kráľ Oto I. po vypuknuží povstania musel opustiť Grécko, hľadal grécky parlament nového panovníka. Ponuku gréckeho trónu odmietol rad princov z európskych panovníckych domov, neskôr sa Gréci obrátili aj na syna (v tej dobe budúceho) dánskeho kráľa Kristiána IX. - na Viliama, princa von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg. Ani Viliam, ani jeho otec nejavili záujem, úradujúci dánsky kráľ Frederik VII. (Viliamov starý otec) ich však prinútil ponuku prijať (údajne na svojho syna burácal: „Ak mu to neprikážeš, tak Ťa zastrelím!“[chýba zdroj]). Čas ukázal, že išlo o voľbu šťastnú nielen pre Viliama, ale predovšetkým pre Grécko.
Vláda
V roku 1863 rozpačitý osemnásťročný princ odišiel do Atén, aby sa ujal vlády ako Juraj I. (stal sa kráľom prv ako jeho otec v Dánsku). Nový kráľ získal skromné kráľovstvo so sto tisíc obyvateľmi žijúcimi v nesmiernej chudobe. Bieda bola taká veľká, že sa Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Rusko zložili a požičali mu peniaze na držanie dvora.
Juraj, ktorého heslom bolo „mojou silou je láska môjho ľudu“[chýba zdroj], sa nedal odradiť a určil si nemalý cieľ: urobiť z Grécka vzorové kráľovstvo. Príjemný, charizmatický kráľ viedol prostý život v paláci v Aténach. Prostota bola hlavnou životnou zásadou kráľa, ktorý sa rád prechádzal v admirálskej uniforme po okolí, alebo uliciach hlavného mesta. Bdelý, ale aj pokojný panovník často cestoval po Európe, aby tu hájil záujmy svojej krajiny. Bol ostatne úzko spriaznený (buď on sám, alebo jeho manželka) s väčšinou vládnucich európskych dynastií: jeho sestra Alexandra bola britskou kráľovnou ako manželka Eduarda VII., sám bol bratom dánskeho kráľa Frederika VIII. a jeho sestra Dagmar bola ruskou cárovnou ako manželka Alexandra III. (manžel súčasnej britskej kráľovnej Alžbety II., princ Philip, je jeho vnukom.) Tieto dobré vzťahy s veľmocami, predovšetkým však s Británoiu, mu umožnili dosiahnuť významné územné zisky. Napríklad získal kontrolu nad ostrovmi v Egejskom mori vďaka zásahu veľmocí, podobne v dôsledku rusko-tureckej vojny získal oblasť Olympu. Dosiahol významné úspechy aj v iných oblastiach, ako napr. stavba Korintského prieplavu a usporiadanie olympijských hier v Aténach roku 1896, ktoré sa konali na novopostavenom štadióne (olympiáda sa vrátila do Atén až o viac ako sto rokov neskôr, v roku 2004).
O čo liberálnejší bol v riadení štátu, o to väčší despota bol v rodinnom živote - nikto z rodiny napríklad nesmel opustiť Atény bez jeho dovolenia.
Atentát a smrť
Ráno dňa 18. marca 1913 vyšiel z domu svojho syna, sprevádzaný iba jedným dôstojníkom, aby sa ako obvykle vrátil pešo, prechádzkou do kráľovského paláca. Tam ho postrelil anarchista Alexandros Schinas. Zomrel dvanásť dní pred päťdesiatym výročím svojho nástupu na trón, v čase, keď plánoval stiahnuť sa z verejného života a chystal sa k abdikácii v prospech svojho syna Konštantína.
Manželstvo a potomkovia
Po niekoľkých rokoch mládeneckého života sa v roku 1867 oženil s ruskou veľkokňažnou Oľgou Konštantínovnou (* 1851 – † 1926), neterou ruského cára Alexandra III. Pár mal osem detí:
- Konštantín (* 2. august 1868 – † 11. január 1923), budúci kráľ ∞ 1889 princezná Žofia Pruská (1870 – † 1932)
- Juraj (* 2. august 1869 – † 11. január 1957), splnomocnenec na Kréte ∞ 1907 Marie Bonaparte (* 1882 – † 1962)
- Alexandra (* 30. august 1870 – † 24. september 1891) ∞ 1889 veľkoknieža Pavol Alexandrovič Romanov (* 1860 – † 1919), najmladší syn ruského cára Alexandra II.
- Mikuláš (* 22. január 1872 – † 8. február 1938) ∞ 1902 veľkokňažná Elena Vladimírovna Romanovová (* 1882 – † 1957)
- Mária (* 3. marec 1876 – † 14. december 1940) ∞ 1900 veľkoknieža Juraj Michailovič Romanov (* 1863 – † 1919)
- Oľga (*/† 1881)
- Andrej (* 2. február 1882 – † 3. december 1944) ∞ 1903 princezná Alica z Battenbergu (* 1885 - † 1969), otec Philipa, vojvodu z Edinburgu (manžela britskej kráľovnej Alžbety II.)
- Krištof (* 10. august 1888 – † 21. január 1940) ∞
Rodokmeň
Karol Anton Šlezvicko-holštajnsko-sonderburský | ||||||||||||||||
Fridrich Karol Šlezvicko-holštajnsko-sonderburský | ||||||||||||||||
Frederika z Dohna-Leistenau | ||||||||||||||||
Fridrich Viliam Šlezvicko-holštajnský | ||||||||||||||||
Karol Leopold Schliebenský | ||||||||||||||||
Friederika Schliebenská | ||||||||||||||||
Mária Eleonóra z Lehndorffu | ||||||||||||||||
Kristián IX. | ||||||||||||||||
Fridrich II. Hesensko-kasselský | ||||||||||||||||
Karol Hesensko-kasselský | ||||||||||||||||
Mária Hannoverská | ||||||||||||||||
Lujza Karolína Hesenská | ||||||||||||||||
Frederik V. | ||||||||||||||||
Lujza Dánska | ||||||||||||||||
Lujza Hannoverská | ||||||||||||||||
Juraj I. | ||||||||||||||||
Fridrich II. Hesensko-kasselský | ||||||||||||||||
Fridrich Hesensko-kasselský | ||||||||||||||||
Mária Hannoverská | ||||||||||||||||
Viliam Hesensko-kasselský | ||||||||||||||||
Karol Viliam Nasavsko-usingenský | ||||||||||||||||
Karolína Nasavsko-usingenská | ||||||||||||||||
Karolína z Leiningen-Dagsburgu | ||||||||||||||||
Lujza Hesensko-kasselská | ||||||||||||||||
Frederik V. | ||||||||||||||||
Frederik Dánsky | ||||||||||||||||
Juliana Mária Braunschweigská | ||||||||||||||||
Lujza Šarlota Dánska | ||||||||||||||||
Ľudovít Meklenbursko-schwerinský | ||||||||||||||||
Žofia Frederika Meklenbursko-schwerinská | ||||||||||||||||
Šarlota Žofia Sasko-kobursko-saalfeldská | ||||||||||||||||
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jiří I. Řecký na českej Wikipédii.