Olymp
Olymp gr. Όλυμπος-Olympos (novogrécka výslovnosť Olymbos), prípadne novogr. aj Έλυμπος (Elymbos), je pomerne izolovaný horský masív v Grécku, v kraji Pieria, ktorý sa týči pri Solúnskom zálive. Jeho najvyšší vrch Mytikas (2 917 m n. m.) je zároveň najvyšší vrch Grécka. Najbližšia dedina, od ktorej sa konajú rôzne túry je Litochoro.
| Olymp | |||
| Όλυμπος | |||
| pohorie | |||
 | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Pieria | ||
| Súradnice | 40°5′S 22°20′V | ||
| Najvyšší bod | Mytikas | ||
| - výška | 2 917 m n. m. | ||
| - súradnice | 40°5′8″S 22°21′31″V | ||
| Geologické zloženie | vápenec | ||
 Poloha v Grécku  Poloha v Grécku
| |||
| Wikimedia Commons: Mount Olympus | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Je to oblasť zimných športov, turistiky a rekreácie. More je na dohľad. Na svahoch rastie macchia, listnaté a borovicové lesy, úplne hore lúky.
Etymológia
Slovo olympos je ešte predgréckeho, pelasgického pôvodu a znamelnalo to hora, alebo vrch, čo sa v gréčtine vyjadruje slovami rachi, korfi a vuno.
História
Hora Olymp má v gréckej mytológií zvláštne postavenie. Starovekí Gréci verili, že na ňom žijú bohovia, tzv. Dodekatheón, teda dvanásť hlavných gréckych bohov. Napríklad Zeus, jeho manželka Héra, Afrodita, Hermes, Dionýzos, Aténa a ďalší. V gréckej mytológii sa konala vojna bohov s Titánmi, čo boli predchodcovia bohov. Ich vodca Kronos bol otcom Dia, Háda, Poseidona, Héry, Démétér a Hestie. Počas tejto vojny sa bohovia zdržiavali na hore Olymp a Titáni zase na hore Orthys. Svoju mystickosť si uchoval aj v neskoršom období, kedy tu vznikli rôzne kláštory. Počas tureckej nadvlády sa tu organizovali grécki zbojníci, klefti a armatoli, ktorí bojovali proti Turkom, najznámejší vodca zbojníkov z Olympu bol Panos Zidros. Po turecky sa hora Olymp nazýva Semavatevi, čo znamená miesto bohov.
