Kristián IX.

Narodil sa na zámku Gottorf v Schleswigu ako štvrtý syn vojvodu Fridricha Vilama Šlezvicko-holštýnsko-sonderbursko-glücksburského a hesenskej princeznej Lujzy Karolíny. Po matke bol spriaznený s Frederikom V. a ďalšími európskymi panovníckymi domami, nebol však v priamej následníckej línii na trón žiadneho z nich.

Študoval na vojenskej akadémii v Kodani. Po nevydarených pytačkách s Viktóriou, britskou kráľovnou, uzavrel 24. apríla roku 1842 manželstvo s nemeckou princeznou Lujzou Hesensko-kasselskou, neterou dánskeho kráľa Kristiána VIII.

Keďže následník kráľa Kristiána VIII., neskorší kráľ Frederik VII., nemal mužských potomkov, uzákonil Kristián VIII. podľa zásad agnaticej primogenitúry, že následníkom sa stal Kristián z vedľajšej vety Oldenburgovcov z dynastie Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg. K výberu práve princa Kristiána prispelo najmä to, že on i jeho manželka Lujza boli v priamej následníckej línii dánskeho trónu: Kristián bol vnukom Frederika V. (synom jeho dcéry Lujzy), Lujza Hesensko-Kasselská bola pravnučkou Frederika V. a vnučkou posledného dánskeho kráľa v mužskej línii, Kristiána VIII. (syn mladšieho syna Frederika V. z druhého manželstva, Frederika Dánskeho). Lujza bo síce vo svojich nárokoch na dánsky trón až po svojej matke Lujze Šarlote (dcéra Frederika Dánskeho), tá sa ich však 18. júla v roku 1851 v Kodani za prítomnosti svojho brata Frederika Ferdinanda a ministrov zahraničných vecí a spravodlivosti slávnostne vzdala v jej prospech. Lujza sa ich potom obratom vzdala v prospech svojho manžela, ktorý potom po smrti Frederika VII. 15. novembra 1863 nastúpil na dánsky trón.

Kristián musel riešiť rad kríz spôsobených bojom medzi liberálnymi a konzervatívnymi silami o kontrolu Ríšskeho snemu. Kristián sa staval na stranu konzervatívnej vlády, so svojim ministrom Estrupom vládol prostredníctvom kompromisov až do roku 1894. Po triumfe Agrárnej strany v roku 1901 dovolil tejto strane zostaviť novou vládu.

Jeho panovanie bolo v znamení ekonomického rozvoja krajiny vo všetkých oblastiach – rozvíjal sa priemysel i intenzívne poľnohospodárstvo (rastlinná aj živočíšna výroba).

Zomrel na zámku Amalienborg v Kodani a je pochovaný v katedrále v Roskilde, mieste posledného odpočinku dánskej kráľovskej rodiny.

V manželstve s Lujzou Hesensko-Kasselskou sa narodilo šesť detí:

• Frederik (* 3. jún 1843 – † 14. máj 1912) ∞ 1869 princezna Lujza Švédska (* 1851 – † 1926)
• Alexandra (* 1. december 1844 – † 20. november 1925) ∞ 1863 britský kráľ Eduard VII. (* 1841 – † 1910)
• Viliam (* 24. december 1845 – † 8. marec 1913), grécky kráľ ∞ 1867 ruská veľkovojvodkyňa Oľga Konštantínovna Romanovová (* 1851 – † 1926)
• Mária Žofia Dagmar (* 26. november 1847 – † 13. október 1928) ∞ 1866 ruský cár Alexander III. (* 1845 – † 1894)
• Thyra (* 29. september 1853 – † 26. február 1933) ∞ 1878 vojvoda z Cumberlandu Ernest August von Braunschweig-Lüneburg (* 1845 – † 1923)
• Valdemar (* 27. október 1858 – † 14. január 1939) ∞ 1885 princezná Mária Orleánska (* 1865 – † 1909), pravnučka francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa I.

Vďaka tomu, že jeho deti uzavreli manželstvá s členmi významných európskych vládnucich rodov a ich deti obsadili ďalšie tróny, býva nazývaný svokor Európy.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kristián IX.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kristián IX. na českej Wikipédii.