Frederik V. (Dánsko)

Frederik bol syn kráľa Kristiána VI. a Žofie Magdalény Brandenburskej. Vyrastal v prísne náboženskom domove; napriek (alebo kvôli) tejto výchove bol jeho charakter neviazaný až spustnutý (hovorí sa o jeho sadizme). Frederik sa obklopoval ženami a navštevoval kodanské krčmy a nevestince a jeho hlboko nábožensky založený otec uvažoval o tom, že ho vyhlási za nespôsobilého stať sa jeho nástupcom na tróne.

Frederik sa stal kráľom Dánska a Nórska v roku 1746 po smrti Kristiána VI.

Jeho kráľovská moc bola obmedzená. Bol poznačený svojim alkoholizmom, obklopil sa však schopnými ministrami, ktorí boli v pozadí väčšiny jeho počinov, ako napr. Adam Gottlob Moltke, Johann Hartwig Ernst von Bernstorff a H. C. Schimmelmann. Tí zabránili zatiahnutiu Dánska do vojen, bežných v Európe tej doby. Krajina si udržala neutralitu dokonca aj v Sedemročnej vojne (1756 – 1763) napriek blízkosti bojujúcich strán Švédska a Ruska. Napriek svojmu alkoholizmu a rozmarnému charakteru sa kráľ tešil u svojich poddaných veľkej obľube. Umenie i veda mali priaznivé podmienky, Frederik sa zaoberal ich reformovaním podľa hesiel osvietenstva; založil Frederikovu nemocnicu (Frederiks Hospital) a Kráľovskú dánsku akadémiu umení (Det Kongelige Danske Kunstakademi) v Kodani - jej oficiálne otvorenie sa konalo 31. marca 1754, v deň Frederikových 31. narodenín. Rozvíjalo sa divadlo, v dobe Kristiána VI. značne obmedzované, vzniklo Kráľovské vzdelávacie stredisko (škola remesiel). Na pamiatku tristoročného výročia nástupu rodu Oldenburgovcov na dánsky a nórsky trón vyrástla v Kodani štvrť Frederikstaden v centre s palácom Amalienborg; uprostred nádvoria paláca bola v roku 1771 umiestnená Frederikova jazdecká socha.

Obchod zažíval dobu rozvoja a expanzie, vznikal priemysel. Prvou industriálnou aktivitou veľkého významu v Dánsku bola výroba strelného prachu a odlievanie diel vo Frederiksværk. Požiadavku poľnohospodárskych reforiem minister Moltke vypočul a poľnohospodári sa tak na ekonomickom rozvoji nezúčastnili.

Proces zavádzania osvietenských ideí pokračoval ďalej aj po predčasnej Frederikovej smrti.

Kráľ zomrel predčasne necelé tri mesiace pred svojimi 43. narodeninami po dvadsiatich rokoch vlády. Jeho posledné slová boli: "je pre mňa veľkou útechou v mojich posledných okamihoch, že som nikdy zámerne nikomu neublížil a že neľpela jediná kvapka krvi na mojich rukách."^{[chýba zdroj]}

Pochovaný je v katedrále v Roskilde, v mieste posledného odpočinku dánskych kráľov.

10. novembra 1743 sa oženil v Hannoveri s princeznou Lujzou Hannoverskou (* 1724 – † 1751), dcérou britského kráľa Juraja II. a Karolíny z Ansbachu. Oficiálny obrad sa uskutočnil o mesiac neskôr 11. decembra v Hamburgu v časti Altona. Z manželstva vzišlo päť potomkov, z ktorých štyri sa dožili dospelosti; rovnaký počet detí mal Frederik aj so svojou favorizovanou milenkou Else Hansen.

• Christian (* 7. júl 1745 – † 3. jún 1747)
• Žofie Magdaléna (* 3. júl 1746 – † 21. august 1813) ∞ 1766 švédsky kráľ Gustáv III. (* 1746 – † 1792)
• Vilemína Karolína (* 10. júl 1747 – † 14. január 1820) ∞ 1764 hesensko-kasselský kurfirst Viliam I. (* 1743 – † 1821)
• Kristián (* 29. január 1749 – † 13. marec 1808), dánsky kráľ ∞ 1765 britská princezná Karolína Matilda Hannoverská (* 1751 – † 1775)
• Lujza (* 20. január 1750 – † 12. január 1831) ∞ 1766 gróf Karol Hessensko-Kasselský (* 1744 – † 1836)

8. júla 1752 sa jeho druhou manželkou stala Juliana Mária Braunschweigská (* 1729 – † 1796). Mali jediného syna:

• Frederik Dánsky (* 11. október 1753 – † 7. december 1805) ∞ 1774 princezná Žofia Frederika Meklenbursko-Schwerinská (* 1758 – † 1794)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frederik V. (Dánsko)

• Stručný životopis na stránkach The Peerage
• Http://runeberg.org/dbl/5/0307.html

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Frederik V. na českej Wikipédii.