Bulharské cárstvo (1908 – 1946)

V roku 1908 bulharské knieža Ferdinand vyhlasuje vo Veľkom Tarnove nezávislosť Bulharska od Osmanskej ríše a prijíma titul cára a vládne ako cár Ferdinand I. Medzinárodne sa Bulharsko oficiálne uvádzalo aj ako kráľovstvo.

V roku 1912 sa Bulharsko zapája spolu so spojencami Balkánskeho spolku do prvej balkánskej vojny s Osmanskou ríšou. Bulharská armáda dobýva mesto Drinopol, dnes Edirne v Turecku, a len o niekoľko hodín prehráva s Gréckom "preteky" o obsadenie Solúnu. Vzhľadom na spory so Srbskom o Macedóniu (Srbi odmietli vydať tzv. nesporné pásmo) a bezvýsledným mierovým rokovaním vydal bulharský cár Ferdinand I. v júni 1913 rozkaz zaútočiť na srbské pozície. Druhá balkánska vojna dopadla pre Bulharov katastrofálne, Osmanskej ríši museli nechať Drinopol, Rumunsko si vynútilo predaj južnej Dobrudže.

Bulharské západné stratené územia po prvej svetovej vojne.

Po počiatočnej neutralite vstupuje v roku 1915 Bulharsko do prvej svetovej vojny na strane Centrálnych veľmocí a vyhlasuje vojnu Srbsku. Cieľom je zvrátiť výsledky druhej balkánskej vojny. Prvá svetová vojna končí pre Bulharsko druhou národnou katastrofou. Aj keď je mu zmluvne garantovaný prístup k Egejskému moru, po grécko-tureckej vojne oňho v dôsledku presídľovania maloázijských Grékov prichádza.

Dňa 3. októbra 1918, vo chvíli najťažších politických, ekonomických a náboženských kríz, nastúpil na trón Boris III. Hneď po nástupe do funkcie musel svoju monarchiu brániť proti dvom republikánskym stranám – Agrárnej strane Alexandra Stambolijského a komunistickej strane.

Takisto ako jeho otec Ferdinand, bol aj Boris rozvážny a tichý panovník, ktorý nikdy nešiel do sporov. Po prevrate dňa 9. júna 1923 sa rozpadla agrárna strana a v septembri toho istého roku ju nasledovala komunistická strana. Cárove postavenie sa upevnilo.

Jeho zahraničná politika bola opatrná. Za oblasti nových krajín (južná Dobrudža), ktoré získal od Rumunska, dostal titul „cár osloboditeľ". Jeho diplomatické schopnosti sa prejavili v rokovaniach so štátmi Veľkej sily na začiatku druhej svetovej vojny. Tie však nedokončil, pretože 28. augusta 1943 zomrel.

Na začiatku druhej svetovej vojny vyhlásilo Bulharsko neutralitu, pod tlakom ekonomických okolností ale v roku 1941 vstupuje do vojenského konfliktu na strane nacistického Nemecka. Vojnu Sovietskemu zväzu avšak Bulharsko nevyhlásilo. Po smrti Borisa III. sa cárom stáva jeho vtedajší šesťročný syn Simeon ako cár Simeon II., ale vládla za neho regentská rada. Už od roku 1944 má najväčšiu moc v Bulharsku komunistická strana. V roku 1944 vstupuje na územie Bulharska Červená armáda. Koncom druhej svetovej vojny už sa Bulharsko zúčastňuje na strane spojencov.

V roku 1946 je referendom zrušené cisárstvo a Bulharsko sa stáva republikou. Bulharsko sa stáva súčasťou východného bloku.