Sobotište

Sobotište
obec
Štát Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Región Záhorie
Vodný tok Teplica
Nadmorská výška 252 m n. m.
Súradnice 48°43′53″S 17°24′21″V
Rozloha 32,25 km² (3 225 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 464 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 45,4 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1241/1251
Starosta Dušan Horňák[3] (nezávislý)
PSČ 906 05
ŠÚJ 504840
EČV SE
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Sobotište 11
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 034/628 2102
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Sobotište
Webová stránka: sobotiste.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Slovenský portál

Sobotište je obec na Slovensku v okrese Senica.

Časti

Obec sa skladá z dvoch hlavných častí a to samotného Sobotišťa a Javorca.

Sobotište

Táto časť sa delí na Horný koniec a Dolný koniec.

Javorec

Javorec zaberá viaceré osady roztrúsené v Bielych Karpatoch, v údolí Teplice. Väčšina domov je rozložená naľavo od cesty 2.triedy č.500, cca 4 km na sever od stredu Sobotišťa.

Dejiny

Sobotište (v priebehu stáročí nazývané tiež Zobódycha, Zsobotist, Sobotisscze, Sobotis, Ozsombat) je staré viac ako 800 rokov.

Zemepisná poloha obce je priaznivá a bola vždy príťažlivá: pre husitov, ktorí ju obsadili v roku 1428, pre Turkov, ktorí tu plienili a zabíjali v rokoch 1623 a 1650, pre poľských kozákov, ktorí ju vyrabovali v roku 1621, pre prenasledovaných anababtistov (habánov), ktorí si tu založili habánsky dvor v roku 1546 a natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, ale aj pre humanistické reformačné myslenie 17. storočia, ktoré sa sem šírilo zo západnej Európy.

Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Nepochybne pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo medzi obyvateľstvom remeslo mlynárske, tkáčske, pytlikárske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke, krajčírske a do dnešných čias slávne hrnčiarske a keramikárske. V roku 1700 bol založený v Sobotišti spoločný cech spomenutých remesiel pre celé branecké panstvo. V roku 1770 bola v Sobotišti založená grófom Nyárym vlnárska manufaktúra.

Sobotište sa hospodársky zmáhalo (známe sú sobotišské jarmoky, ktoré v roku 1530 povolil kráľ Matej II.), narastal počet krčmárov a obchodníkov. V roku 1831 mala obec 4854 obyvateľov a niekoľko desiatok krčiem.

V roku 1831 sa do obce prisťahoval Samuel Jurkovič, evanjelický učiteľ, vďaka ktorému patrí Sobotište medzi slávne slovenské mestečká. V tom čase tu bolo niekoľko mlynov, menších pivovarov, darilo sa hroznu a vínu, bolo tu veľa zemanov a panských úradníkov.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Ňáriovský kaštieľ, trojpodlažná dvojtraktová renesančno-baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z roku 1663. Stojí na mieste staršieho kaštieľa či hradu. V polovici 18. storočia prešiel stavbnými úpravami. Koncom 19. storočia došlo k úpravám dispozícií kaštieľa. V rokoch 1976-1978 prešiel obnovou. Na prízemí sa nachádzajú miestnosti s valenými klenbami s lunetami a krížovými hrebienkovými klenbami.[4] Fasáde kaštieľa dominuje stredný dvojpodlažný rizalit členený lizénami s oknami s prelamovanými rímsovými frontónmi a podokennými lambrekýnmi. Krídla kaštieľa sú ukončené nárožnámi oktogonálnymi vežami s barokovými helmicami.
  • Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, jednoloďová pôvodne renesančná stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1635-1637. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby, z ktorej sa dochovala iba veža. Kostol nechal vybudovať zeman Ľudovít Ňári pre miestnych evanjelikov. V období protihabsburských povstaní sa v užívaní kostola striedali katolíci s evanjelikmi. Od roku 1709 je kostol katolícky. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, hlavný oltár a tri bočné oltáre z prvej polovice 18. storočia a baroková kazateľnica.[5] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s rímsovými suprafenestrami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená murovaným ihlancom.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1783-1784. Staviteľom kostola bol Franc Hondler. Veža bola dostavaná v roku 1909, jej autorom je architekt M. M. Harminc. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu štvorramenná priebežná empora.[6] Oltár je neskorobarokový z roku 1789, organ je klasicistický z roku 1839. Fasády kostola sú členené lizénami a dvoma radmi okien so šambránami. Horný rad je polkruhovo ukončený, dolný rovný. Veža je v spondej časti štvorcová s dekoratívnym pásovaním, v hornej časti je oktogonálna, ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
  • Klasicistická kúria, jednopodlažná dvojtraktová stavba na nepravidelnom pôdoryse z polovice 19. storočia.[7]
  • Habánska zvonica, baroková murovaná stavba na pôdoryse štvorca z roku 1753. Tvorí súčasť areálu habánskeho dvora.[8] Zvonica má širšiu štvorcovú podstavu s polkruhovými vrátami, dekorovanú negatívnym lizénovým rámom. Z nej vyrastá úzka prevýšená časť ukončená trojuholníkovým štítom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.
  • Habánsky vodný mlyn, technická pamiatka, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou z roku 1739.[9]
  • Kaplnka Povýšenia svätého Kríža z roku 1764.
  • Židovský cintorín z 18. storočia.

Zaujímavosti

Po obci je pomenovaná planétka (26401) Sobotište.

Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác vydalo dňa 8.2.1995 príležitostnú poštovú známku „Gazdovský spolok, Sobotište, 1845“ v nominálnej hodnote 9 Sk.[10]

Osobnosti obce

Rodáci

Pôsobili tu

Zdroj

  • ŠEBESTA, Miroslav. Pamätnica sto rokov požiarnej ochrany v obci Sobotište: 1889 - 1989. Sobotište : Zväz protipožiarnej ochrany, 1989. ISBN 80-900400-1-2. S. 72.
  • ZAJÍČKOVÁ, Mária; DRAHOŠOVÁ, Viera. Habáni v Sobotišti: zborník príspevkov zo seminára. Skalice : Záhorské múzeum, 2002. ISBN 80-85446-44-8. S. 97.
  • JAMÁRIK, Vladimír. Sobotište. Sobotište : Obec Sobotište, 2012. ISBN 978-80-89158-30-0. S. 78.
  • KOVÁČ, Martin. História evanjelického a.v. cirkevného zboru Sobotište. Sobotište : Cirkevný zbor ECAV, 2016. ISBN 978-80-8156-072-9. S. 215.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Sobotište - Veľký kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej [online]. Oficiálne stránky obce Sobotište. Dostupné online.
  6. Sobotište - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Habánska zvonica [online]. Oficiálne stránky obce Sobotište. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Príležitostná poštová známka | Obec Sobotište. Obec Sobotište, 2017-09-10. Dostupné online [cit. 2018-01-01].

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sobotište

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.