Ingrid Bergmanová


Ingrid Bergmanová (* 29. august 1915, Stockholm, Švédsko – † 29. august 1982, Londýn, Spojené kráľovstvo) bola známa švédska herečka. Obdržala troch Oscarov a do dejín filmu sa zapísala ako jedna z najpopulárnejších a najvýznamnejších herečiek.

Ingrid Bergmanová
Narodenie29. august 1915
Štokholm, Švédsko
Úmrtie29. august 1982 (67 rokov)
Londýn, Spojené kráľovstvo
Povolanieherečka
Roky pôsobenia1932  1982

Život

Jej matka, pôvodom Nemka, Friedel Adler Bergmanová zomrela keď mala Ingrid tri roky a o deväť rokov neskôr zomrel i jej otec Justus Samuel Bergman. Ten sa venoval fotografovaniu a pomáhal jej už od mala s rastom jej hereckého talentu. Po smrti otca žila u strýka.

Vyštudovala hereckú školu Kráľovského dramatického divadla a v roku 1935 dostala svoju prvú hovorenú úlohu v švédskom filme Most mníchov. Jej manželom sa stal v roku 1937 zubný lekár Petter Lindström a v roku 1938 sa im narodila dcéra Pia.

Ešte než odišla do USA, natočila v Nemecku film pre UFA Štyria priatelia. Preslávil ju film Intermezzo z roku 1936, ktorý sa producent David O. Selznick rozhodol v roku 1939 natočiť v americkej verzii, ktorá z nej urobila švédsku filmovú hviezdu. Mladá Švédka si získala americké publikum najmä svojou prirodzenosťou, ktorou sa od vtedajších amerických hviezd zásadne odlišovala.

V roku 1942 získala americké štátne občianstvo a tiež natočila svoj najslávnejší film Casablanca, v ktorom jej filmovým partnerom bol Humphrey Bogart a ktorý režíroval Michael Curtiz.

V roku 1949 natáčala s Robertom Rossellinim v Taliansku film Stromboli. Pri natáčaní sa do režiséra zamilovala a potom čo s Rossellinim otehotnela, opustila manžela, čo spôsobilo v USA škandál. Kvôli tomu stratila aj sympatie amerického publika. V roku 1950 sa za Rosselliniho vydala a mali spolu tri deti, syna Roberta Ingmara (* 1950) a dvojčatá Isabellu Fiorellu a Isottu Ingrid (* 1952, profesorka na Stony Brook University). Spoločne natočili sedem filmov. V roku 1957 sa však ich manželstvo rozpadlo a o rok neskôr sa vydala Ingrid Bergmanová za švédskeho producenta Larsa Schmidta. Toto manželstvo vydržalo do roku 1970.

Do zoznamu mužov, ktorí k nej mali vzťah, sa radí aj maďarský reportážny fotograf Robert Capa.

Jej posledný film Žena menom Golda z roku 1982 bol životným príbehom izraelskej političky Goldy Meirovej. Niekoľko mesiacov po jeho dokončení zomrela v Londýne na rakovinu.

Filmografia (výber)

  • 1982 Žena menom Golda (Golda Meirová)
  • 1978 Jesenná sonáta (Charlotte Andergastová)
  • 1976 A Matter of Time (grófka Sanzianiová)
  • 1974 Vražda v Orient exprese (Greta Ohlssonová)
  • 1969 Kaktusový kvet (Stephanie Dickinsonová)
  • 1956 Anastázia (Anastázia)
  • 1956 Elena a muži (princezná Elena Sorokowska)
  • 1952 Európa '51
  • 1946 Povestný muž (Alicia Hubermanová Sebastianová)
  • 1945 Rozdvojená duša (Dr. Constance Petersenová)
  • 1945 Zvony od Panny Márie (sestra Benedicta)
  • 1944 Plynové lampy (Paula)
  • 1943 Komu zvonia do hrobu (María)
  • 1942 Casablanca (Ilsa)
  • 1941 Doktor Jekyll a pán Hyde (Ivy Petersonová)

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ingrid Bergmanová na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.