William Styron

Narodil sa v Newport News vo Virgínii, neďaleko miesta vzbury Nata Turnera, ktoré sa neskôr stalo zdrojom jeho najslávnejšieho a najkontroverznejšieho románu. Hoci jeho starí rodičia z otcovej strany vlastnili otrokov, od jeho matky pochádzajúcej zo Severu a jeho liberálneho južanského otca získal širší pohľad na vzťahy medzi jednotlivými rasami, čo bolo pre jeho generáciu naozaj nezvyčajné. Mal ťažké detstvo: jeho otec, lodný inžinier, trpel chronickou depresiou, ktorá sa neskôr prejavila aj u Styrona, a jeho matka zomrela na rakovinu pred jeho štrnástimi narodeninami. Čoraz rebelantskejšieho Styrona otec poslal do biskupskej prípravnej školy, jeho prvej z mnohých. Pri ukončení štúdia sa Styron zapísal na Davidsonovu akadémiu, ale predčasne z nej odišiel a vstúpil do námorníctva. Bolo to ku koncu druhej svetovej vojny. Získal hodnosť poručíka, ale Japonci kapitulovali skôr než Styronova loď stihla opustiť San Francisco. Neskôr sa Styron zapísal na Duke University a po promócii v roku 1947 prijal pozíciu editora v McGraw-Hille v New Yorku. Na trápenie v tejto práci si neskôr spomína v autobiografickej časti Sofiinej voľby, a potom, čo vyprovokoval svojich zamestnávateľov, aby ho prepustili, sa s vervou pustil do svojho prvého románu. Chvíľu pobudol v Paríži, kde sa spriatelil s Romainom Garym, Georgom Plimptonom, Petrom Mathiessenom, Jamsom Baldwinom, Jamesom Jonesom, Irwinom Shawom a ďalšími. Túto skupinu môžete nájsť v slávnom Paris Review z roku 1953. V ten istý rok sa Styron oženil s autorkou a kritičkou Rose Styronovou, ktorej ostal verný do konca života. Zomrel po dlhotrvajúcej chorobe na zápal pľúc.

Prvé diela uverejňoval ešte počas štúdií na Duke University, kde v zbierke študentských prác publikoval svoju prvú poviedku. Jeho prvé diela boli silne ovplyvňované tvorbou Williama Faulknera, no čoskoro ho jeho vynaliezavosť dovedie k vlastnému neopakovateľnému spôsobu písania. Je spisovateľom tzv. „južanského prostredia“, a vo svojich dielach sa zaoberá otázkami viny a trestu, čím sa radí k nástupcom Fiodora Michajloviča Dostojevského, ale tiež rasizmom, ktorý podáva v nečakaných a vo svojej dobe i šokujúcich súvislostiach. V roku 1951 debutoval knižne románom Lie Down in Darkness (Odpočívaj v temnote). Je to príbeh nefungujúcej virgínskej rodiny, ktorej problémy vyvrcholia samovraždou mladej ženy. Román dostal zdrvujúce uznanie kritiky vrátane prestížnej Prix de Rome, avšak jeho spomienky na vojnu v Kórei mu zabránili, aby to urobil aj on sám. Keď ho prepustili z nemocnice, kde bol kvôli problémom s okom, v roku 1952, svoje skúsenosti preniesol do krátkeho románu The Long March (Dlhý pochod) publikovaného na pokračovanie nasledujúci rok. Zážitky z pobytu v Paríži sú spomenuté v románe o intelektuálnych amerických emigrantoch na Riviére nazvaného Set This House on Fire (Zapáľ tento dom), ktorý vydal v roku 1960. Je to príbeh mladého umelca, ktorý sa snaží utiecť pred mocou peňazí, no napokon tento boj prehráva. Tento román získal prinajmenšom zmiešané kritiky a niekoľkí kritici napadli román kvôli jeho melodramatickosti a nedisciplinovanej štruktúre. Preslávil sa však najmä dvoma kontroverznými románmi: Pulitzerovou cenou oceneným The Confession of Nat Turner (Priznanie Nata Turnera) z roku 1967, príbehom kazateľa Nat Turner, vodcu vzbury otrokov vo Virgínii v roku 1831, a románom Sophie's Choice (Sofiina voľba) z roku 1979, ktorý hovorí o holokauste.

• 1951 Lie Down in Darkness (Odpočívaj v temnote)
• 1956 The Long March (Dlhý pochod) (televízny seriál už v roku 1952)
• 1960 Set This House on Fire (Podpáľ tento dom)
• 1967 The Confessions of Nat Turner (Priznanie Nata Turnera)
• 1972 In the Clap Shack
• 1979 Sophie's Choice (Sophiina voľba)
• 1982 This Quiet Dust and Other Writings (rozšírené vyd. 1993)
• 1990 Darkness Visible: A Memoir of Madness (Viditeľná temnota)
• 1993 A Tidewater Morning: Three Tales from Youth (Ráno na pobreží: Tri príbehy z mladosti)

• William Styron