Maurice Jarre
Maurice-Alexis Jarre [móris alexis žar] (* 13. september 1924, Lyon, Francúzsko – † 28. marec 2009, Los Angeles, Kalifornia, USA) bol francúzsky hudobný skladateľ a dirigent, otec ďalšieho svetoznámeho hudobníka Jeana-Michela. Je považovaný za jedného z najúspešnejších skladateľov filmovej hudby.
| Maurice Jarre | |||
| francúzsky hudobný skladateľ a dirigent | |||
| Narodenie | 13. september 1924 Lyon, Francúzsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 28. marec 2009 (84 rokov) Los Angeles, USA | ||
| |||
Skomponoval scénickú hudbu k viac ako 150 filmom, z ktorých Lawrence z Arábie (1962), Doktor Živago (1965) a Cesta do Indie (1984) režiséra Davida Leana získali cenu americkej Akadémie filmových umení a vied v kategórii Najlepšia pôvodná hudba. Jarre bol taktiež držiteľom piatich Zlatých glóbusov za pôvodnú hudbu k filmom Doktor Živago, Cesta do Indie, Pobrežie moskytov (1986), Gorily v hmle (1988) a Prechádzka v oblakoch (1995). Soundtrack s jeho hudbou k filmu Doktor Živago vyhral v roku 1967 cenu Grammy v kategórii Najlepšia pôvodná hudba z filmu alebo televízneho programu. Maurice Jarre má svoju hviezdu aj na Hollywoodskom chodníku slávy.
Mladosť
Jarre sa narodil v Lyone rodičom Gabrielle a Andremu Jarreovcom. Bol ruského pôvodu. Najskôr začal študovať inžinierstvo na parížskej Sorbonne, ale štúdium zanechal a proti vôli svojho otca sa rozhodol pre hudobnú kariéru. Nastúpil na Parížske konzervatórium, odbor kompozícia a harmónia, kde boli jeho učiteľmi skladatelia svetových mien ako Arthur Honneger či Louis Aubert. Za hlavný hudobný nástroj si vybral perkusie. V roku 1951 sa Jarre stal hudobným riaditeľom Ľudového národného divadla v meste Villeurbanne, pre ktoré skomponoval hudbu k 36 divadelným hrám vrátane slávneho Lorenzaccia. Spolupracoval so skladateľom Pierreom Boulezom a divadelnou spoločnosťou La Compagnie Jeana-Louisa Barraulta a Madeleine Renaudovej. Vedno s Rolandom Petitom napísal balet Notre Dame de Paris.
Film
Písaniu filmovej hudby sa Jarre začal venovať od začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia. Spolupracoval s mnohými poprednými režisérmi (Georges Franju, David Lean, Serge Bourguignon, John Frankenheimer, William Wyler, Ronald Neame, René Clément, Alfred Hitchcock, Franco Zeffirelli, Richard Brooks, Arthur Hiller, John Huston, Elia Kazan, Robert Stevenson atď.). Jeho hudba zaznela vo filmových tituloch ako Topás (1969), Ryanova dcéra (1970), Človek, ktorý chcel byť kráľom (1975), Mohamed, boží posol (1976) či Posledný z veľkých (1976). Úspech zožali aj kompozície do televíznych seriálov Ježiš Nazaretský (1977) a Šogun (1980).
V osemdesiatych rokoch sa jeho tvorba upriamila na sci-fi žáner. Zložil hudbu ku kultovému filmu Šialený Max a dóm hromu (1985), ďalej žánrovo podobným filmom Môj nepriateľ (1985), Útek zo sna (1984) alebo Solárni bojovníci (1986). Diapazón úspešných filmov, do ktorých Jarre skomponoval hudbu, dopĺňajú tituly ako Svedok (1985), Osudová príťažlivosť (1987), Gaby: Pravdivý príbeh (1987), Kokteil (1988), Spoločnosť mŕtvych básnikov (1989), Jakubov rebrík (1990), Duch (1990), Pán Jones (1993), Divoká rieka (1994) a Slnečná žiara (1999).
Štýl
Jarre písal partitúry najmä pre symfonický orchester, v osemdesiatych rokoch však začal experimentovať aj so syntetickou elektronickou tvorbou. Vo svojich filmových partitúrach často používal perkusie a rôzne exotické folklórne hudobné nástroje – citaru, didgeridoo, fujaru či Martenotove vlny. Zdôrazňoval pritom, že produkcia elektronických kompozícií bola preňho v skutočnosti vždy prácnejšia, drahšia i časovo náročnejšia než produkcia klasických orchestrálnych podkladov. Veľké množstvo jeho scénickej hudby z tohto obdobia obsahuje zmes elektronických a akustických prvkov. Napísal aj niekoľko symfonických kompozícií: Armide, Passacaile – spomienka na učiteľa Arthura Honnegera, a kantátu Giubelio pre pápeža Jána Pavla II. v troch častiach: Včera, Dnes a Vždy. Jednou z posledných skladieb Mauricea Jarrea je koncert pre elektronické hudobné nástroje v štyroch častiach: Stvorenie, Evolúcia, Zamorenie a Oslobodenie.
Rodina
Maurice Jarre bol štyrikrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola France Pejotová, s ktorou má syna Jeana-Michela. Druhou manželkou mu bola francúzska herečka Dany Savalová, s ktorou má dcéru Stephanie. Treťou manželkou mu bola americká herečka Laura Devonová, s ktorou mal syna Kevina, úspešného hollywoodskeho scenáristu. Štvrtou manželkou mu bola Fong Khongová.
Smrť
Maurice Jarre zomrel 28. marca 2009 v Los Angeles na rakovinu krátko po konaní nemeckého filmového festivalu Berlinale, na ktorom mu udelili Cenu za celoživotné dielo.