Jeanne Moreauová

Jeanne Moreauová (franc. Jeanne Moreau; * 23. január 1928, Paríž, Francúzsko – † 31. júl 2017, Paríž[1][2]) bola francúzska herečka, filmová režisérka a speváčka.

Jeanne Moreauová

francúzska herečka, režisérka a speváčka
Narodenie23. január 1928
Paríž, Francúzsko
Úmrtie31. júl 2017 (89 rokov)
Paríž, Francúzsko
Odkazy
Webstránkajeannemoreau.com
Commons Jeanne Moreauová
 Biografický portál

Celkom sa podieľala na viac ako 120 filmoch. Predovšetkým v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia patrila k najpopulárnejším filmovým hviezdam.

Životopis

Je dcérou britskej tanečnice a francúzskeho majiteľa reštaurácie. Keď mala 11 rokov, rodičia sa rozviedli.

Od roku 1946 študovala na parížskom konzervatóriu Conservatoire national supérieur d'art dramatique a už v rokoch 1948 – 1952 hrala v divadle Comédie-Française. V roku 1952 odišla do experimentálneho Théâtre National Populaire, ale pôsobila aj na iných scénach, vrátane Broadwaya.

V 50. rokoch získala niekoľko divadelných cien. K najoceňovanejším patrili jej úlohy v Pygmalionovi GB Shawa a v Pekelnom stroji Jeana Cocteaua z roku 1954.

V roku 1948 debutovala vo filme. Po menších rolách, ako bola napr. snímka Nesiahajte na prachy s Jeanom Gabinom z roku 1953, mala prvý väčší úspech vo filmoch Výťah na popravisko (1957) a Milenci (1958) v réžii Louisa Malle a postupne sa presadila ako významná filmová herečka.

Najmä v 60. rokoch nasledovali početné hlavné roly vo francúzskych i medzinárodných produkciách mnohých významných režisérov, ako napríklad Michelangelo Antonioni (Noc), Orson Welles (Proces), Luis Buñuel (Denník komornej), François Truffaut (Nevesta bola v čiernom), Roger Vadim (Nebezpečné známosti), Tony Richardson (Slečna učiteľka), alebo Peter Brook (Moderato Cantabile). Výrazný ohlas mala úloha Cathérine v Truffautovovom filme Jules a Jim z roku 1962.

V ďalších rokoch spolupracovala napríklad v roku 1982 s R. W. Fassbinderom vo filme Querelle, alebo s Wimom Wendersom v snímke Až na koniec sveta z roku 1991.

Súbežne s filmovou tvorbou aj naďalej hrala v divadle. Na dvoch filmoch sa podieľala ako režisérka. Vo Francúzsku je populárna aj ako speváčka a v roku 1964 získala cenu Grand Prix du Disque.

Bola dvakrát vydatá. Z prvého manželstva (1949 – 1951) s hercom Jean-Louisom Richardom sa narodil syn Jérôme Duvon, ktorý je dnes úspešným maliarom. V rokoch 1977 – 1980 bola vydatá za režiséra Williama Friedkina.

Filmografia (výber)
  • 1949: Dernier amour, réžia Jean Stelli
  • 1952: L'Homme de ma vie, r. Guy-André Lefranc
  • 1953: Dortoir des grandes, r. Henri Decoin
  • 1954: La Reine Margot, r. Jean Dréville
  • 1954: Les Intrigantes, r. Henri Decoin
  • 1954: Touchez pas au grisbi, r. Jacques Becker
  • 1954: Secrets d'alcove, viac režisérov
  • 1955: Benzín a olej (Gas-Oil), r. Gilles Grangier
  • 1958: Milenci (Les Amants), r. Louis Malle
  • 1958: Výťah na popravisko (Ascenseur pour l'échafaud), r. L. Malle
  • 1959: Nebezpečné známosti (Les Liaisons dangereuses), r. Roger Vadim
  • 1959: Nikto ma nemá rád (Les Quatre cents coups), r. François Truffaut
  • 1960: Moderato cantabile (Moderato cantabile), r. Peter Brook
  • 1961: Noc (La Notte), r.Michelangelo Antonioni
  • 1961: Une femme est une femme, r. Jean-Luc Godard
  • 1962: Eva, r. Joseph Losey
  • 1962: Jules a Jim (Jules et Jim), r. F. Truffaut
  • 1962: Proces (Le Procès), r, Orson Welles
  • 1963: La Baie des anges, r, Jacques Demy
  • 1963: Peau de banane, r,Marcel Ophüls
  • 1963: Le Feu follet, r, L. Malle
  • 1963: The Victors, r.Carl Foreman
  • 1964: Deník komornej (Le Journal d'une femme de chambre), r. Luis Buñuel
  • 1964: Mata Hari, agent H21, r.Jean-Louis Richard
  • 1964: Vlak (The Train), r. John Frankenheimer a Arthur Penn
  • 1964: Žltý Rolls-Royce (The Yellow Rolls-Royce), r. Anthony Asquith
  • 1965: Falstaff, r. O. Welles
  • 1965: Viva Mária! (Viva Maria!), r. L. Malle
  • 1966: Mademoiselle, r. Tony Richardson
  • 1967: Le Plus vieux métier du monde, viac režisérov
  • 1967: The Sailor from Gibraltar'), r. T. Richardson
  • 1968: Une histoire immortelle, r. O. Welles
  • 1968: Nevesta bola v čiernom (La Mariée était en noir), r. F. Truffaut
  • 1969: Le Corps de Diane, r. J.-L. Richard
  • 1972: Nathalie Granger, režie Marguerite Duras
  • 1974: Les Valseuses, r. Bertrand Blier
  • 1974: La Race des 'seigneurs', r. Pierre Granier-Deferre
  • 1975: Souvenirs d'en France, r. André Téchiné
  • 1976: Pán Klein (Monsieur Klein), r. J. Losey
  • 1976: The Last Tycoon, r. Elia Kazan
  • 1982: La Truite, r. J. Losey
  • 1982: Querelle, r. Rainer Werner Fassbinder
  • 1982: Mille milliards de dollars, r. Henri Verneuil
  • 1990: Brutálna Nikita (Nikita), r. Luc Besson
  • 1991: Bis ans Ende der Welt, r. Wim Wenders
  • 1991: To Meteoro vima tou pelargou, r. Theodoros Angelopoulos
  • 1992: Milenec (L'Amant), r. Jean-Jacques Annaud
  • 1993: Map of the Human Heart, r. Vincent Ward
  • 1995: Les Cent et une nuits de Simon Cinéma, r. Agnès Varda
  • 1995: Par-delà les nuages, r. Michelangelo Antonioni a W. Wenders
  • 1997: Un amour de sorciere, r. René Manzor
  • 1999: Balzac'), TV, r. Josée Dayan
  • 2000: Les Misérables, TV, r. J. Dayan
  • 2001: Zaïde, un petit air de vengeance, TV, r. J. Dayan
  • 2001: Cet amour-là, r. J. Dayan
  • 2005: Le Temps qui reste, r. François Ozon
  • 2005: Prekliati králi (Les Rois maudits), TVS, r. J. Dayan
  • 2008: Sous les vents de Neptune, TV, r. J. Dayan
  • 2009: Visage, r. Ming-liang Tsai
  • 2012: Une Estonienne à Paris, r. Ilmar Raag

Ocenenia

César

Iné ocenenia

Referencie
  1. GATES, Anita. Jeanne Moreau, Femme Fatale of French New Wave, Is Dead at 89. The New York Times, 2017-07-31. Dostupné online [cit. 2017-07-31].
  2. http://www.bbc.com/news/entertainment-arts-40774985

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jeanne Moreau na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.