Horná Torysa
Horná Torysa (Hornotoryský región) je slovenský región a región cestovného ruchu.
Geografia
Región hornej Torysy sa nachádza na východe Slovenska, v Prešovskom samosprávnom kraji, v severozápadnej časti Šariša. Územie tvoria hranice katastrov 23 obcí severnej časti okresu Sabinov a jedna obec v okrese Levoča. Územie o rozlohe 26 921 hektárov sa rozprestiera medzi Levočskými vrchmi a pohorím Čergov. Hlavnou osou územia je horný tok rieky Torysy a strediskovým centrom regiónu je mesto Lipany.
Obce a mestá patriace do územia
- Okres Sabinov
- mesto Lipany
- obce Bajerovce, Brezovica, Brezovička, Červenica, Červená Voda, Dubovica, Ďačov, Hanigovce, Jakubova Voľa, Kamenica, Krásna Lúka, Krivany, Lúčka, Milpoš, Nižný Slavkov, Oľšov, Olejníkov, Poloma, Rožkovany, Šarišské Dravce, Tichý Potok, Torysa a Vysoká.
- Okres Levoča
- obec Vyšný Slavkov
Pohoria
- Bachureň
- Branisko
- Čergov, s najvyšším vrchom regiónu Minčolom
- Levočské vrchy
Vodné toky
- rieka Torysa s prítokmi:
- z ľavej strany: Goduša, Kučmanovský potok, Lačnovský potok, Lúčanka, Milpošský potok, Hanigovský potok, Drahotín, Hrašov, Tokáreň a Ľutinka.
- z pravej strany: Kráľovec, Jaškovec, Vysocký potok, Čierny močiar, Kunišovský potok, Podhorský potok, Zubrík, Antalov potok, Ďačovský potok, Dubovický potok, Volianský potok a potok Kohút.
- v obci Vyšný Slavkov sa nachádza zdroj pitnej vody – Žriedlo.
Dejiny
Prvé záznamy patria do obdobia 11. až 12. storočia, kde sa z osád postupne vytvárali strediská hospodárskeho života a prvé dediny, ktoré husto lemujú údolie rieky Torysy a jej prítokov. V prvej polovici 13. storočia sa región stal súčasťou Šarišského komitátu a sídlom županov bol Šarišský hrad. 15. storočie patrí usadzovaniu rusínskeho pastierskeho obyvateľstva severnej časti Šariša.
- 1849 – 1918 – Slovensko patrilo do Uhorského kráľovstva, región Hornej Torysy patril do Šarišskej župy, okrem Vyšného Slavkova, ktorý patril do Spišskej župy.
- 1928 – župné usporiadanie Slovenska definitívne zaniklo a bolo nahradené krajinským usporiadaním.
- 1949 – reorganizácia územnosprávneho usporiadania, na území Slovenska vzniká 6 krajov. Obec Vyšný Slavkov patri do Košického kraja a zvyšných 24 obcí (niektoré obce ako Putnov časom zanikli) do Prešovského kraja.
- 1960 – znížený počet krajov na tri, celé územie Hornej Torysy patri do Východoslovenského kraja.
Väčšinu času patril Vyšný Slavkov do iného územnosprávneho celku ako zvyšok regiónu, v dnešnej dobe patria všetky obce do Prešovského kraja.
Obyvateľstvo
Etnické zloženie obyvateľstva
Náboženské zloženie obyvateľstva
- rímskokatolíci – 89,60 %
- gréckokatolíci – 8,20 %
- evanjelici a.v. – 0,15 %
- pravoslávni – 0,66 %
- Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia – 0,11 %
- bez vyznania – 0,68 %
- ostatni – 0,60 % [1]
Kultúra a zaujímavosti
Región ma bohatú folklórnu históriu a funguje tu množstvo folklórnych skupín a súborov, ktoré usporadúvajú 2 veľké folklórne podujatia (Hornotorysský folklórny festival v Krivanoch, O gajdicu Andreja Mizeráka v Lúčke). V posledných rokoch sa tu rozvíja aj moderný tanec a moderná hudba. V Lipanoch sa usporadúva v lete festival Pohodička.
Školstvo
Školstvo je v regióne zastúpené všetkými druhmi škôl, okrem vysokých.
Cestovný ruch
Sú tu dve rekreačné strediská Oddychové centrum Žliabky Dubovica a Rekrea Lúčka – Potoky.
Šport
V meste Lipany pôsobí futbalový klub ŠK Odeva Lipany, v regióne pôsobia futbalové a turistické kluby.
Pamiatky
V Lipanoch medzi kultúrne pamiatky patria kostol sv. Martina a barokový kostol Sv. Magdalény a iné.
Nad obcami Brezovička, Hanigovce a Kamenica sa nachádzajú zrúcaniny hradov.
V regióne je viac kaštieľov v obciach Rožkovany, Krivany, Červenica, Dubovica, Brezovica a Brezovička.
Pomníky
Pomník padlých hrdinov v prvej a druhej svetovej vojne v Lipanoch.
Hospodárstvo a infraštruktúra
Prirodzeným priemyselným centrom regiónu je mesto Lipany, kde sa sústreďuje 75 % priemyslu. Pôsobia tu dvaja zahraniční investori Orac decor a Team industries, lokálne podniky Odeva Lipany, Mediproduct, Aluminium system, Elektro Lipany a JK Slovakia. Za prácou obyvatelia dochádzajú v rámci okresu Sabinov (Milk – Agro, ZŤS, SANAS) alebo Prešovského samosprávneho kraja.
Regiónom prechádza cesta I. triedy v celkovej dĺžke 16 km na trase Prešov – Stará Ľubovňa, ostatné cesty sú zaradené do II. a III. triedy a obecné cesty (miestne komunikácie) v celkovej dĺžke 119,3 km.
Severojužným smerom pretína región dôležitá železničná trať spájajúca Poľsko – Slovensko - Maďarsko. Dĺžka trate je 18 km, ktorá je od roku 1997 (železničná trasa Prešov – Plaveč) zelektrifikovaná.