Kostol svätého Martina (Lipany)

Kostol bol postavený uprostred starého trhového námestia. Orientovaný je tradičným spôsobom – z východu na západ, so svätyňou na východnej strane.

V priebehu svojej existencie viac krát zmenil svoju podobu. Pravdepodobne prvý pôdorys z doby okolo rokov 1300 až 1320 bol zložený z hlavnej lode, svätyne, sakristie a veže. Neskôr boli ku kostolu pristavané dve kaplnky z južnej a severnej strany a dva vstupné renesančné portály. Južný portál je neúplný, avšak zachoval sa nápis na nadpraží, podľa ktorého je možné usúdiť, že autorom portálu bol Vincent z Dubrovníka. Západný má bohato profilovanú archivoltu v tvare poloblúka reliéfom dvoch putti s erbom. Pri podstavci je pravouhlo zalomený.[2]

V súčasnej dobe kostol obklopuje panelová výstavba s alejami líp. Kostol je obkolesený malým parkom a na jeho nádvorí sú umiestnené sochy svätého Júdu a Floriána. V roku 2012 pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o meste na nádvorí pribudla socha svätého Martina z umelého kameňa. Jej autorom je lipiansky rodák a akademický sochár Peter Beňo.

Kostol sv. Martina z Tours

Veža pôvodne nebola súčasťou kostola – ten bol k nej pribudovaný neskôr. Stojí na severozápadnej strane mimo osi stavby. Je najstarším objektom kostola. Po podstrešie je vysoká 30 metrov a jej múry majú hrúbku 175 cm. Má gotický vstup, štrbinové okná slúžili ako strielne. Dnes môžeme zo severnej strany vidieť tri štrbinové okná umiestnené nad sebou a jedno oblúkové okno, nad ktorým sú umiestnené hodiny. Tie sa nachádzajú na veži z každej strany. Veža má päť podlaží.

Pôvodne plnila funkciu strážnej veže. Bola pozorovateľňou medzi Kamenickým hradom a pevnosťami navôkol. Z architektonickej stránky netvorí celok s loďou kostola.[2]

Chrám je jednoloďový s pravouhlo zakončenou štvorcovou svätyňou, jednou vežou, dvoma kaplnkami, dvoma vstupnými portálmi a dobudovanou sakristiou k svätyni. Z hľadiska pôdorysu je to obdĺžnik s rovným záverom.[2]

V roku 1513 dalmácky kamenár a staviteľ Vincent z Dubrovníka (z Ragusy) vybudoval pod vedením Jána z Prešova dva portály, pastofórium a pätky klenieb. Sú príkladmi verzie florentskej renesancie v tomto regióne[5] a vzďaľujú sa dielam takzvanej „korvínovskej renesancie“.[3]

Správca farnosti Jozef Gurkay dal v rokoch 1851 až 1855 premiestniť sochy a oltár v kaplnke sv. Kríža. Náhrobné kamene, ktoré boli dovtedy položené na zemi dal zabudovať do stien a odkryl hroby.

V 70. rokoch 20. storočia bol interiér chrámu upravený podľa dekrétov druhého Vatikánskeho koncilu zásluhou Pavla Drába, dekana toryského dekanátu a milodarov veriacich. Vchod do severnej kaplnky bol zväčšený, bol k nej pribudovaný vstup cez kostolnú vežu. Prebehla inštalácia elektrického vykurovania, pôvodný organ bol vymenený za elektrický, kazateľnica bola odstránená z ľavej časti oblúka svätyne a spolu s dreveným stolom boli umiestnené pred hlavný oltár, smerom k ľudu podľa požiadaviek koncilu. Časť interiérových doplnkov – napr. niektoré sochy a malé oltáre boli darované iným farnostiam.

Za správy dekana Kamila Jankecha koncom 20. storočia bola sakristia zväčšená a do jej priestorov bola umiestnená toaleta.

Zaklenutá je jedným poľom neskorogotickej krížovej klenby a má štvorcový pôdorys. Jednoduché rebrá, jednoduché podsekávané ostruhové konzoly a konzoly s listovým ornamentom sú datované okolo roku 1480.[3] V strede kríženia rebier možno nájsť svorník s reliéfom Baránka. Na východnej strane presbytéria sa nachádzajú neskorogotické okná s kružbou, na západnej strane sa však zachovali iba tvary lomených okien. Na severnej strane sa nachádza jednoduchý gotický lomený vchod do sakristie.[2]

Do svätyne je možné vojsť dvoma vstupnými renesančnými portálmi z južnej a západnej strany.

V presbytériu je situovaných niekoľko svätostánkov. V strede pod oltárnou skriňou sa nachádza drevený svätostánok. Výklenok starobylého svätostánku možno nájsť v zadnej stene svätyne, ktorý je zakrytý železnou tepanou mriežkou. Vincent z Dubrovníka vytesal na severnej stene tretí, ktorý sa používa aj v súčasnosti.

V interiéri je možno nájsť viacero hodnotných diel maliarskeho a rezbárskeho umenia gotiky. Drevená socha ukrižovaného Ježiša Krista sa taktiež pripisuje dielni Majstra Pavla. Spolu s ďalšími zachovanými Krucifixmi na Spiši podľa odborníkov nepriamo dokazuje Majstrovu návštevu Norimbergu okolo roku 1505. Tam sa mal údajne oboznámiť s Ukrižovaním od sochára Veita Stossa, ktoré je dnes v kostole sv. Vavrinca v Norimbergu.[3]

Vľavo v múre svätyne sa nachádza pomník Melichara Fekešháziho z roku 1621, ktorý bol kapitánom hradu v Kamenici.[2]

Obetný stôl má tvar chleba a ambona tvar zvitku. Boli vytesané z dobrovodského pieskovca a ich autorom je sochár Viliam Gažík. Sú umiestnené pod gotickým oblúkom, ktorý rozdeľuje loď a presbytérium.

Pôvodný strop lode bol rovný, bol tvorený drevenými trámami a drevenou výplňou. Neskôr trámy vystriedalo zaklenutie dvoma poľami krížovej klenby pod chórom a dvoma poľami renesančnej krížovej klenby v lodi.[2] Gotické kamenné rebrá v lodi majú rýdzo dekoratívnu funkciu, dosadajú na renesančné konzoly v tvare kvádrov, ktoré sú ozdobené okrídlenými hlavami anjelov. Rebrá sú profilované oblúkmi a lištami. Vzhľad lode dal takto zmeniť Mikuláš, syn Tomáša Tarczaya, v rokoch 1513 až 1519. Z tohto obdobia pochádza aj organová empora. Priečelie empory je zdobené erbom rodu Tarczayovcov. Jej podklenutie gotickými klenbami sa zachovalo dodnes.

Zo svorníkov rebier v lodi sú spustené lustre.

V roku 1636 bolo do lode umiestnené epitafárium úradníka Melichara Duchoňa z červeného mramoru. Loď je jednoduchou arkádou otvorená do severnej barokovej kaplnky. Na južnej strane sa nachádza lomená arkáda do gotickej kaplnky.[2]

V lodi a v kaplnke sv. Tomáša sú rozmiestnené vyrezávané zastavenia krížovej cesty zo začiatku 20. storočia. Sú dielom tirolskej školy.

V roku 1748 dala Klára Szirmayová, rod. Barkoczyová, postaviť aj severnú kaplnku v barokovom-rokokovom slohu na počas navrátenia farnosti katolíckej cirkvi. Bola zasvätená svätému Krížu. Neskôr sa stala pohrebnou kaplnkou rodu Desewffy.[3] Z tohto obdobia pochádzajú aj pribudované vchody do kostola zo severnej a južnej strany. Strop je tvorený obdlžníkovým oválom, ktorý je zaklenutý jedným poľom pruskej klenby. Je na ňom štukový ornament s mušľou, rohom hojnosti, mriežkami a rokajom. Kaplnka má dve okná v tvare úzkeho oblúka.[2]

V kaplnke možno nájsť niekoľko vzácnych epitafov uvedených rodov z gotiky a renesancie. Nachádza sa v nej aj neogotický oltár s plastikou Piety, ktorá patrí k najstaršie zachovaným plastikám na území Slovenska. Drevorezba pochádza z druhej polovice 14. storočia. Patrí k mystickým bolestným pietam nemeckého stredoveku. Možné je, že je spojená s kultom sedembolestnej panny Márie, ktorý sa zrejme zachoval aj v starom pomenovaní mesta „Siebenlinden“ – sedem líp.[3]

Vpravo pri vstupe sa nachádza pomník z čierneho mramoru, ktorý dal postaviť Štefan Desewffy svojim rodičom Štefanovi Desewffymu a Kláre Semseyovej. V hornej časti sú erby Desewffyovcov a Semseyovcov. Na pozlátenom štuku, umiestnenom na strope kaplnky, sú vyobrazení štyria evanjelisti – Marek, Matúš, Lukáš a Ján.

Počas opravných prác kostola v rokoch 1851 až 1855 istý obyvateľ zadovážil z vlastných prostriedkov Boží hrob, ktorý sa stal súčasťou podstavca oltára v kaplnke.

V roku 1493 prebiehalo rozšírenie kostola o južnú pohrebnú kaplnku rodu Tarczay v neskorogotickom slohu. Bola zasvätená sv. Tomášovi a dal ju postaviť potomok Rikofa II., Tomáš Tarczay.[3] Plán existencie kaplnky je spomenutý už v testamente Tomáša Tarczaya z roku 1490. Možno v nej nájsť aj jeho náhrobný pomník vyrobený z ostrihomského mramoru.

Strop kaplnky tvorí krížová rebrová klenba. Rebrá dosadajú na konzoly s hlavami starcov a žien a sú klinovo vyžľabené.[2] Kaplnka má tri okná v tvare zalomeného oblúka.

V kaplnke je umiestnená aj gotická kamenná krstiteľnica z pieskovca z obdobia okolo roku 1500. Vrchnák krstiteľnice je z tepanej mede a bol vyrobený v 18. storočí.

Na ľavej strane je situovaný pomník Štefana Desewffyho z roku 1649 zo zvolenského červeného mramoru, ktorý dala postaviť jeho manželka Katarína Darholzová z Fintíc. Neskôr bol postavený pomník vnučky Kataríny z červeného pieskovca. Súčasťou kaplnky sú dva erby, červený mramorový erb Jána Desewffyho a erb Desewffyovcov.[3]

Chór (empora) sa nachádza v západnej časti lodi. Je zaklenutý jedným poľom krížovej klenby. Rebrá sú spojené kruhovým svorníkom s florálnym motívom. Chór má dve okná, západné má tvar kruhu a južné je úzke s oblúkom.

Priestor pod chórom je podklenutý troma poľami krížovej klenby, ktoré dosadajú na konzoly v tvare kvádra. Rebrá majú jemnú profiláciu a svorníky majú florálny motív. Je od lode oddelený troma arkádami, tie dosadajú na nízke kamenné stĺpy, ktoré majú v pôdoryse tvar šesťuholníka. Drevené schodisko s plným zábradlím vedúce na emporu je umiestnené z južnej strany.

Hlavný oltár

Vo svätyni je umiestnený neskorogotický hlavný oltár, ktorý je dielom dielne Majstra Pavla z Levoče z obdobia 1512 až 1520 s výraznou polychrómiou. V strede vrchnej časti oltára je umiestnený reliéf Korunovania Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. Sošky svätej Kataríny Alexandrijskej a svätej Barbory sa nachádzajú v dvoch poloviciach štítu. Oltárna skriňa, ktorá je vysoká dva metre, obsahuje tri sochy – a to zľava sochu svätého Martina z Tours so žobrákom pri nohách, Madonu s Ježiškom a sochu svätého Mikuláša. Skriňa má po stranách dvojité maľované krídla, ktoré sú dielom majstra Hansa Koellera (Kohlera) z Bardejova. Keď sú krídla otvorené, možno na nich vidieť výjavy Mariánskeho cyklu - Zvestovania Panny Márie, Narodenie Pána, Navštívenie a Smrť Panny Márie. Na tabuli Narodenia je datovanie 1526.[3]

Na zatvorených krídlach je vyobrazený takzvaný Pašiový cyklus -  Kristus v Getsemanskej záhrade, Kristus pod krížom, Zajatie Krista, Kalvária, Kristus pred Pilátom, Sňatie z kríža, Kristus sa lúči s Pannou Máriou a Ecce Homo. Na obrazoch Smrti Panny Márie a Ecce Homo bola nájdená signatúra H.E.R., ktorá sa podľa staršej odbornej literatúry pripisuje práve Hansovi Koellerovi. Podľa súčasných odborníkov je možné vidieť paralely aj s tabuľovými obrazmi v Konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove.[3]

Bočný tabuľový oltár sv. Anny je starší ako hlavný oltár od Majstra Pavla a nachádza sa v južnej kaplnke. V oltárnej skrini sa nachádza socha sv. Anny Samotretej, ktorá bola zhotovená v období okolo rokov 1500 až 1520. V ľavej ruke drží Pannu Máriu a v pravej Ježiša Krista. Na otvorených krídlach bočného oltára sa taktiež nachádza Mariánsky cyklus. Obraz Zvestovania má datovanie v roku 1526. Na zatvorených krídlach je vyobrazených osem svätíc a to Lucia, Barbora, Dorota, Uršuľa, Katarína, Apolónia, Agnesa a Margita. Na predele sa nachádza maľba Corpus Domini. Na podstavci oltára je namaľovaný Vzkriesený Kristus a po stranách Panna Mária a evanjelista Ján.[2]