Jalovec (okres Prievidza)

Jalovec asi vznikol v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o obci vtedy zvanej "Alloc" sa nachádza v donačnej listine kráľa Žigmunda bratom Noffryovcom z roku 1430. V roku 1553 je osada zložená z 6-9 sedliackych rodín a jednej rodiny želiarov. V druhej polovici 16. storočia sa pod vplyvom Turzovcov Jalovec stáva evanjelickou dedinou. V priebehu 17. storočia sa však obec rekatolizovala. Pod Pálffyovcami bolo v Jalovci 11 usadlostí, hlavným zamestnaním bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka.

V auguste a septembri 1831 zúrila v obci cholerová epidémia, na ktorú zomrelo 18 ľudí. Epidémia spôsobila aj značné hospodárske škody. Revolúcia roku 1848 nevyvolala medzi Jalovčanmi žiadnu aktivitu. V roku 1870 sa zopakovala ďalšia cholerová epidémia. Koncom storočia maďarizačná politika premenovala obec na Parlag.

Dôsledkom prvej svetovej vojny bol nedostatok potravín. Po vzniku ČSR sa v obci postavil mlyn a píla. Elektrifikácia, schválená 3. januára 1931 bola značným prínosom pre obyvateľov. Cez SNP patrila obec pod operačné pásmo 4. vojenskej taktickej skupiny. Obyvatelia sa aktívne podieľali na príprave obranného zákopu medzi Jalovcom a Ráztočnom. Sovietska armáda prešla cez Jalovec 3. apríla 1945.

Po oslobodení sa v obci začali stavať nové domy. Roku 1965 ich bolo už 47. 1. mája 1950 sa v Jalovci zriadila železničná zastávka a v rokoch 1954 – 1955 sa pri rozširovaní cesty zbúrali sypárne. V roku 1958 bol zavedený miestny rozhlas. V rokoch 1975 – 1990 bol Jalovec súčasťou obce Ráztočno.

• 1430 – Alloc
• 15. storočie – Jaldek
• 1553 – Jaloweech
• 1571 – Julowecz
• do 20. storočia – Jalovecz
• od 21. storočia - jalovec

V roku 1927 bola postavená kaplnka panny Márie, historická budova inšpirovaná neskoroklasicistickými a neorománskymi prvkami.

V roku 1749 dal Pálffy vybudovať sklársku hutu. Bola drevená, pokrytá šindľom a bolo v nej 5 taviacich pecí. V prvej peci sa tavil materiál na výrobu rôznych druhov skla. V druhej sa predmety nechávali tuhnúť. V tretej peci sa vyrábalo tabuľové sklo, štvrtá pec slúžila na vypaľovanie sklárskeho kremeňa a v piatej sa vysúšalo palivové drevo. Hutu tvorila ešte obytná budova, maštaľ a mlyn. Dnes už sklárska huta nestojí, môžeme však na mieste nájsť stopy po základoch i črepiny zo skla.

Mlyn a píla Jozefa Sočániho bola postavená po vzniku ČSR. Neskôr slúžil ako materská škola, až kým časť nebola zbúraná.