Hadaikum
Hadaikum je eón dejín Zeme, v časovom poradí prvý s intervalom 4,5 miliardy – 3,8 miliardy rokov. Po ňom nasledovalo archaikum. Pojem zaviedol Preston Cloud v roku 1972 na označenie doby pred najstaršími známymi horninami. Názov pochádza od gréckeho názvu podsvetia (alebo pekla) Hádes (čo bol prenesený význam od boha, vládcu ríše mŕtvych Háda), pre podmienky, ktoré vtedy vládli na Zemi.
| Hadaikum | |||
|---|---|---|---|
| Zaradenie | |||
| Eón | |||
| Časové rozpätie hadaika (v miliónoch rokov) | |||
| Začiatok | 4 567,17 (± 0,7) | ||
| Koniec | 3 800 | ||
| Trvanie | 767,17 | ||
| |||
Rozdelenie
V histórii Zeme sa nezachovalo dostatočné množstvo geologických stôp na rozčlenenie hadaika, ale neoficiálne sa rozdeľuje na „éry“ podľa rozdelenia vývoja Mesiaca (nakoľko pri jeho ranom vývoji prebehli podobné udalosti) – kryptikum, skupina veľkých paniev (Basin Groups), nektarikum, spodné imbrikum.
| Chronostratigrafická tabuľka | ||
| fanerozoikum | kenozoikum | kvartér |
| neogén | ||
| paleogén | ||
| mezozoikum (druhohory) |
krieda | |
| jura | ||
| trias | ||
| paleozoikum (prvohory) |
perm | |
| karbón | ||
| devón | ||
| silúr | ||
| ordovik | ||
| kambrium | ||
| proterozoikum (starohory) | ||
| archaikum (prahory) | ||
| hadaikum | ||
Geologický vývoj
Absolútne najstarší vývoj našej planéty predpokladá bombardovanie povrchu Zeme meteoritmi, čo spôsobilo masívne tavenie jej povrchu. Podľa štúdie z roku 2019, toto bombardovanie prispelo k tvorbe kontinentov[1]. Roztavenie obrovských plôch viedlo k materiálovej diferenciácii (poklesu ťažších prvkov smerom k jadru a výstup ľahších smerom hore) pôvodne heterogénnej planéty. Časom sa povrch vplyvom vodných pár v druhotnej atmosfére (prvotná – vodíkovo/héliová unikla do okolitého vesmíru už pri formovaní planéty) začal ochladzovať, až nakoniec dosiahol teplotu, že sa voda udržala na povrchu v tekutom stave. Vznik prvotných morí viedol aj k absorbovaniu oxidu uhličitého. Neskorší nástup života a fotosyntézy v archaiku a následných obdobiach viedol k produkcii kyslíka a postupnému doformovaniu zloženia atmosféry.
Najstaršie horniny Zeme boli identifikované koncom 20. storočia v Grónsku, Kanade a Austrálii. Absolútne najstaršia vzorka pochádza zo západného Grónska, kde bola nepriamo určená ako najstaršia vrstva metamorfovaných sedimentov na 3,8 mld. rokov, čo je v podstate vedcami dohodnutá spodná hranica hadaika. Vek bol určený podľa intrúzie, prerážajúcej túto formáciu a podľa pravidla prerážania je vek prerážajúcej horniny mladší (pozri všeobecné princípy geológie). Individuálne sa vyskytujúci kryštál zirkónu, nájdený v západnej Austrálii je však omnoho starší, až 4,4 mld. rokov, čo je skoro toľko ako odhadovaný celkový vek Zeme.
Vývoj života
Existencia života v tomto období nie je dokázaná, aj keď existujú indície o možnom výskyte primitívnych organizmov – výskyt uhlíka organického pôvodu v sedimentoch železných rúd v Grónsku. Najstaršia známa fosília pochádza z Austrálie a jej vek je stanovený na niekoľko sto miliónov rokov neskôr ako koniec hadaika.
Referencie
- Rais Latypov. Evidence for igneous differentiation in Sudbury Igneous Complex and impact-driven evolution of terrestrial planet proto-crusts [online]. nature.com, 31 January 2019, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
