Hévíz (jazero)

Hévíz (maď. Hévízi-tó Hévízske jazero alebo tiež maď. Hévízi-gyógytó Hévízske kúpeľné jazero) je termálne jazero ležiace v Maďarsku na východnom okraji mesta Hévíz.

Hévíz
jazero
Štát Maďarsko
Župa Zalianska župa
Súradnice 46°47′14″S 17°11′35″V
Hĺbka 38 m
Rozloha 0,05 km² (5 ha)
Poloha v rámci Maďarska
Poloha v rámci Maďarska
Wikimedia Commons: Lake Hévíz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

S rozlohou 4,4 ha je to najväčšie termálne jazero v Európe. Hĺbka jazera je 38 m. Obrys jazera je približne oválny.

Chemické zloženie vody

Voda v jazere obsahuje katióny draslíka, sodíka, amoniaku, vápnik a horčík, anióny fluóru, chlóru, brómu, jódu, síry, hydrogénuhličitanový a síranový anión a organické zlúčeniny. Vďaka prítomnosti radónu je mierne rádioaktívne (asi 0,22-0,28 mCi/l[1]).

Chemické zloženie vody je skúmané od 18. storočia. Podrobná chemická analýza prebehla prvýkrát v roku 1952, ďalšia v roku 1992[2]

Život v jazere

Vo vode žije veľa baktérií, o ktorých sa predpokladá, že sa podieľajú na liečivých účinkoch vody. Medzi inými sú tu sinice a rôzne druhy aktinobaktérií. Micromonospora heviziensis je endemit, vyskytujúce sa len v tomto jazere. Z viacbunkových organizmov sú významne zastúpené napríklad zelené riasy. Hladina jazera je pokrytá všadeprítomnými leknami.

Voda v jazere

Voda do jazera vyviera v pramennej jaskyni, ktorá sa nachádza na jeho dne. Zdroj je veľmi výdatný, asi 30-40 000 litrov za minutu. Voda v jazere sa tak vymení každých 28 hodín. Pramene sú v jaskyni dva - na jej východnej strane vyviera do jazera voda o teplote 26°C, na západnej strane pramení voda s teplotou 41°C.

Voda v jazere je v neustálom pohybe. Teplá voda zo spodnej časti jazera stúpa k hladine, zatiaľ čo ochladená voda z povrchu klesá ku dnu. Okrem toho sa aj vďaka oválnemu tvaru jazera celá vodná masa pomaly otáča vpravo. Tento dvojaký pohyb napomáha k regulácii teploty vody v jazere aj k distribúcii látok vo vode rozpustených.

Kanál Hévízi-csatorna

Voda z jazera vyteká na jeho južnej strane kanálom Hévízi-csatorna, širokým 10-12 m, ktorý po 13 km ústi do rieky Zala. Termálna voda, ktorá jazero opúšťa, vytvára v kanále jedinečné životné podmienky, unikátne v celej Európe.

Výskum jazera

Prvá mapa jazera pochádza z roku 1769, ale hĺbku jazera neurčuje. V 60. rokoch 19. storočia bola hĺbka odhadovaná na 43 m. Prvé potápačské prieskumy jazera prebehli v roku 1908, bola však dosiahnutá hĺbka iba 22 m. Hĺbka jazera bola prvýkrát zmeraná v roku 1953.

Kúpele

Kúpeľníctvo sa tu prevádzkuje od roku 1795. Vtedy boli postavené prvé kúpeľné budovy pri jazere a zriadené prírodné kúpalisko. Kúpeľná budova v podobe blízkej dnešnej bola postavená v roku 1911, rekonštruovaná bola v roku 1970. 3. marca 1986 však jej centrálna časť vyhorela. Obnova bola dokončená roku 1989. Posledná významná rekonštrukcia a modernizácia kúpeľov sa uskutočnila v rokoch 2000-2002.

Voda z jazera má priaznivé účinky proti reumatizmu a ďalším chorobám pohybového aparátu. Používa sa aj ako pitná kúra, pretože potláča žalúdočné ťažkosti. K liečebným účelom sa používa aj bahno zo dna jazera.

Teplota vody v jazere dosahuje v lete 33-35°C a v zime 24-26°C, čo umožňuje celoročnú prevádzka kúpeľov.

Galéria

Referencie

  1. Szántó Endre: Hévíz, str. 40, posledný odsek. Nereus Kiadói Bt., 1993, ISBN 963-8158-01-8
  2. Szántó Endre: Hévíz, str. 40. Nereus Kiadói Bt., 1993, ISBN 963-8158-01-8
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hévíz (jezero) na českej Wikipédii.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.