György Hevesy
György Hevesy (* 1. august 1885, Budapešť, Maďarsko – † 5. júl 1966, Freiburg im Breisgau, Nemecko) bol maďarský chemik. V roku 1943 získal Nobelovu cenu za chémiu za svoju prácu na využití izotopov ako značkovačov pre štúdium chemických procesov.
| György Hevesy | |||
| maďarský chemik | |||
 | |||
| Narodenie | 1. august 1885 Budapešť, Maďarsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 5. júl 1966 (80 rokov) Freiburg im Breisgau, Nemecko | ||
| Alma mater | Univerzita Loránda Eötvösa | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Hevesy študoval chémiu, matematiku a fyziku na univerzitách v Budapešti, v Berlíne a v Freiburgu. Počas štúdia spolupracoval s Ernestom Rutherfordom a Friedrichom Panethom. V Kopenhagene v roku 1922 objavil spolu s Dirk Costerom prvok Hafnium.
V roku 1924 sa oženil s Piou Riisovou. Mali spolu syna a 3 dcéry.
Keď nacistické vojská počas druhej svetovej vojny napadli Dánsko, Hevesy rozpustil Laueho a Franckovu zlatú medailu Nobelovej ceny v lúčavke kráľovskej, aby predišiel ich krádeži. Roztok zanechal na poličke vo svojom laboratóriu v Inštitúte Nielsa Bohra. Po vojne sa Hevesy vrátil do inštitútu kde našiel roztok nedotknutý, následne vyzrážal zlato z roztoku a vrátil ho Nobelovej nadácii. Tá vyrobila pre Laueho a Francka novú medailu.