Kurt Alder

Kurt Alder (* 10. júl 1902, Königshütte, Poľsko – † 20. jún 1958, Kolín nad Rýnom, Nemecko) bol nemecký chemik. Spolu s Ottom Dielsom v roku 1950 získali Nobelovu cenu za ich prácu o syntéze diénov známu aj ako Dielsova-Alderova reakcia, ktorá sa používa pri syntéze cyklických organických látok.[1]

Nositeľ Nobelovej ceny
Kurt Alder
nemecký fyzik
Narodenie10. júl 1902
Königshütte, Poľsko
Úmrtie20. jún 1958 (55 rokov)
Kolín nad Rýnom, Nemecko
Odkazy
Commons Kurt Alder
 Chemický portál
 Biografický portál

Životopis

Narodil sa v priemyselnej štvrti Königshütte v Hornom Sliezsku, kde aj navštevoval základnú školu. Po prvej svetovej vojne odišiel do Berlína, pretože časť, v ktorej žil sa vrátila pod správu Poľska. Od roku 1922 študoval na Humboldtovej univerzite v Berlíne a neskôr na Univerzite Christiana Alberta v Kieli. Tu v roku 1926 získal doktorát za prácu Über die Ursachen der Azoester-reaktion (On the causes of the azoester reaction). Na univerzite sa spoznal so svojim učiteľom Ottom Dielsom. V 1930 bol Alder prednášajúcim chémie a v roku 1934 sa habilitoval. V roku 1936 opustil Kiel, aby sa mohol pridať k I.G. Farbenindustrie AG v Leverkusene (vtedy najväčšia chemická továreň na svete), kde pracoval na syntéze kaučuku. Neskôr v roku 1940 sa stal profesorom chémie na Kolínskej univerzite a riaditeľom Chemického inštitútu. V roku 1944 dostal pozvanie z Berlínskej univerzity a v 1950 z Marburgskej univerzity, ale obe odmietol.

Ocenenia

Alder dostal niekoľko čestných vyznamenaní ako napríklad v roku 1938 Emil Fischer Memorial Medal od asociácie nemeckých chemikov. V tom istom roku sa stal členom Imperial Leopold.-Karol.-German Academy of Natural Philosophers (Kaiserlich Leopold.-Karol.-Deutsche Akademie der Naturforscher – Cisárska Leopoldovsko-Karolovská nemecká spoločnosť prírodovedcov) v Halle. V roku 1950 dostal aj Nobelovu cenu za chémiu, s ktorou sa podelil so svojim učiteľom Ottom Dielsom. Lekárska fakulta na Univerzite v Kolíne mu udelila čestné ocenenie M.D. v roku 1950 a v roku 1954 dostal čestný doktorát od univerzity v Salamanke.

Kráter na Mesiaci je pomenovaný na jeho pamiatku.[2]

Výskum

V roku 1928 Alder a Diels vynašli reakciu, ktorá nesie ich meno. Dielsova-Alderova reakcia (alebo aj diénová syntéza) sa skladá z diénu, ktorý obsahuje dvojitú väzbu a dienofilu, čo je zložka obsahujúce dvojitý alebo trojitý väzbový atóm uhlíka. Dién a dienofil ľahko reagujú so šesť-uhlíkatou cyklickou zlúčeninou. Podobné reakcie boli už opísané inými vedcami, ale až Alder a Diels uskutočnili prvý pokus s bezpečnou reakciou a demonštrovali jej použitie pre syntézu širokého okruhu cyklických zlúčenín. Diénové syntézy možno uskutočniť bez silných reaktantov. Táto reakcia sa používa na syntetizovanie komplexných molekúl (napríklad morfium, rezerpín, kortizón a iné steroidy, insekticídy, aldrin a iné alkaloidy a polyméry).

Svoje poznatky publikoval v 150 dokumentoch, hlavne v dielach Justus Liebig's Annalen der Chemie, in the Berichte der Deutschen Chemischen Gesellschaft a v Angewandte Chemie.

Referencie
  1. http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/chemistry/laureates/1950/
  2. Alder [online]. Gazetteer of Planetary Nomenclature. Dostupné online.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kurt Alder

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.