James Batcheller Sumner
James Batcheller Sumner (* 19. november 1887, Canton, USA – † 12. august 1955, Buffalo, USA) bol americký chemik, ktorý v roku 1946 spolu s Johnom Northropom a Wendellom Stanleyom získal Nobelovu cenu za chémiu za „objav, že enzýmy je možné kryštalizovať“.
James Batcheller Sumner | |||
americký chemik | |||
| |||
Narodenie | 19. november 1887 Canton, USA | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 12. august 1955 (67 rokov) Buffalo, USA | ||
Alma mater | Harvardova univerzita | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Biografia
V roku 1910 získal bakalársky titul v chémii z Harvardovej univerzity. Potom študoval biochémiu na Harvard Medical School, kde v roku 1914 získal Ph.D. Potom pracoval na Cornellovej univerzite ako pomocný profesor biochémie.
Na Cornellovej univerzite sa začal snažiť o izoláciu enzýmov v základnej podobe, čo sa predtým nikomu nepodarilo. Pracoval s ureázou. Po niekoľko rokov bol neúspešný, ale v roku 1926 sa mu podarilo tento enzým izolovať a kryštalizovať. Tiež sa mu podarilo dokázať, že čistá ureáza je bielkovina.[1] To bol prvý dôkaz toho, že enzým je bielkovina.
Vďaka tomuto výskumu bol v roku 1929 na Cornellovej univerzite menovaný plnohodnotným profesorom. V roku 1937 sa mu podarilo izolovať a kryštalizovať druhý enzým, katalázu. V tom čase sa Johnovi Northropovi darilo podobnými metódami kryštalizovať iné enzýmy; začal s pepsínom v roku 1929.
V roku 1937 pracoval vo Švédsku päť mesiacov s Theodorom Svedbergom. V roku 1946 získal Nobelovu cenu za chémiu. V roku 1948 sa stal členom Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických.
Referencie
- The chemical nature of enzymes (Nobel lecture) See p.117: "It gave tests for proteín and possessed a very high ureáza activity."
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku James Batcheller Sumner na českej Wikipédii.
Externé odkazy
- Biografia na Nobelprize.org (po anglicky)