Adolf Butenandt

Adolf Friedrich Johann Butenandt (* 24. marec 1903, Lehe, Nemecko – † 18. január 1995, Mníchov) bol nemecký biochemik. V roku 1939 získal spolu s Lavoslavom Ružičkom Nobelovu cenu za chémiu. Pôvodne bol Butenandt prinútený nemeckou vládou cenu odmietnuť, ale v roku 1949 cenu nakoniec prijal.[1]

Adolf Friedrich Johann Butenandt
nemecký chemik
Narodenie24. marec 1903
Lehe, Nemecko
Úmrtie18. január 1995 (91 rokov)
Mníchov, Nemecko
Odkazy
Commons Adolf Butenandt
 Chemický portál
 Biologický portál
 Biografický portál
Nositeľ Nobelovej ceny

Svoje štúdium začal na Univerzite v Marburgu. V roku 1927 získal PhD titul na Univerzite v Göttingene pod venením nositeľa Nobelovej ceny Adolfa Windausa.

Na radu Adolfa Windausa a Waltera Schöllera začal pracovať na hormónoch vyextrahovaných z vaječníkov. Tento výskum viedol ku objaveniu estrónu a iných hlavných ženských pohlavných hormónov, ktoré získal z niekoľko tisíc litrov moču.[2][3]

V roku 1931 sa stal prednášajúcim na Univerzite v Göttingene. Po dvoch rokoch sa stal profesorom na Technickej univerzite v Gdansku [4], a v 1936 po návšteve USA prijal miesto riaditeľa Inštitútu Kaiser Wilhelma pre biochémiu (neskôr premenovaný na Max Planck Inštitút pre biochémiu) v Berlíne.[5] 1. mája 1936 sa Butenandtat pridal ku NSDAP (člen 3716562). Ako riaditeľ sa musel venovať programom ktoré boli označované ako kriegswichtig (dôležité pre vojnu). Preto, niektoré jeho výskumy boli späté s vojenskými projektami, ako zlepšenie využitia kyslíka pre vysoko letiacich pilotov bombardérov. Zainteresovanosť s nacistickým režimom a výskum na ktorom pracoval viedol ku jeho kritike a po jeho smrti ku diskusii o jeho politickej orientácii počas nacistickej éry ktorá doteraz nie je uzavretá.[6] V roku 1945 sa inštitút premiestnil do Tübingenu kde Butenandt nadalej pôsobil ako profesor.

Butenandt objavil estradiol (1929), androsterón (1931), progesterón (1934) a feromón Bombykol (1959), ktorý vylučujú samičky priadky morušovej.

Referencie
  1. NobelPrize.org
  2. A. Butenandt. Über „Progynon“ ein krystallisiertes weibliches Sexualhormon. Naturwissenschaften, 1929, s. 78 – 92. DOI: 10.1007/BF01506919.
  3. A. Butenandt. Über die chemische Untersuchung der Sexualhormone. Zeitschrift für Angewandte Chemie, 1931, s. 905 – 98. DOI: 10.1002/ange.19310444602.
  4. Romuald Piosik. Adolf Butenandt und sein Wirken an der Technischen Hochschule Danzig. CHEMKON, 2003, s. 135 – 138. DOI: 10.1002/ckon.200390038.
  5. Lothar Mertens. Nur Zweite Wahl oder Die Berufung Adolf Butenandts zum Direktor des KWI für Biochemie. Berichte zur Wissenschafts-Geschichte, 2003, s. 213 – 222. DOI: 10.1002/bewi.200390058.
  6. Achim Trunk. Biochemistry in Wartime: The Life and Lessons of Adolf Butenandt, 1936–1946. Minerva, 2006, s. 285 – 306. DOI: 10.1007/s11024-006-9002-2.
  • Peter Karlson. Adolf Butenandt (1903–1995). Nature, 1995, s. 660. Dostupné online. DOI: 10.1038/373660b0.
  • Muhammad Akhtar; Monika E. Akhtar. Adolf Friedrich Johann Butenandt. 24 March 1903-18 January 1995. Biographical Memoirs of Fellows of the Royal Society, 1998, s. 78 – 92. Dostupné online. DOI: 10.1098/rsbm.1998.0006.
  • Lothar Jaenicke. Adolf Butenandt: 24. 3. 1903 - 18. 1. 1995. Chemie in unserer Zeit, 1995, s. 163 – 165. DOI: 10.1002/ciuz.19950290313.
  • Angelika Ebbinghaus, Karl-Heinz Roth. Von der Rockefeller Foundation zur Kaiser-Wilhelm/Max-Planck-Gesellschaft: Adolf Butenandt als Biochemiker und Wissenschaftspolitiker des 20. Jahrhunderts. Zeitschrift für Geschichtswissenschaft, 2002, s. 389 – 418.
  • Schieder, Wolfgang. Adolf Butenandt und die Kaiser-Wilhelm-Gesellschaft - Wissenschaft, Industrie und Politik im "Dritten Reich". Göttingen : Wallstein-Verlag, 2004. ISBN 3-89244-752-7. S. 450.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.