Šarišská vrchovina

Šarišská vrchovina je geomorfologický celok na Slovensku. Leží v južnej časti Šariša a najvyšší vrchol Za horou dosahuje 717 m n. m.

Šarišská vrchovina
pohorie
geomorfologický celok
Šarišská vrchovina, pohľad od Čiernej hory na východ
Štát Slovensko
Región Prešovský
Okresy Sabinov, Prešov
Nadradená
jednotka
Podhôľno-magurská oblasť
Susedné
jednotky
Spišsko-šarišské medzihorie
Bachureň
Branisko
Košická kotlina
Čierna hora
Podradené
jednotky
Širocká brázda
Sedlická brázda
Chminianska brázda
Súradnice 49°02′S 21°11′V
Vrchovina na mape Slovenska
Vrchovina na mape Slovenska
Vrchovina v rámci Vonkajších Západných Karpát
Vrchovina v rámci Vonkajších Západných Karpát
Wikimedia Commons: Šarišská vrchovina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Predstavuje krajinu, ktorá sa vytvorila na geologickom podloží pochádzajúcom zo starších treťohôr, kedy sa v morskom prostredí usadili vrstvy pieskovcov a ílovcov. Táto montánna geologická stavba sa odráža v miernych, hladko modelovaných tvaroch povrchu, na ktorom sa striedajú poľnohospodárske pôdy so zalesnenými plochami.

Polohopis

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVonkajšie Západné KarpatyPodhôľno-magurská oblasťŠarišská vrchovina
***

Na severe ju ohraničuje Bachureň a Spišsko-šarišské medzihorie. Na východe je to Košická kotlina, na juhu Čierna hora a na západe Branisko.[1] Vrchovina pretiahnutá v smere SZ-JV je takmer 30 km dlhá, 12  15 km široká, s rozlohou asi 300 km². Oproti susedným pohoriam sa javí ako členitá depresia, na rozdiel od Košickej kotliny a Spišsko–šarišského medzihoria vystupuje ako vyvýšená stupňovina. Nadmorské výšky kolíšu medzi 253  700 m n. m. Stredný uhol sklonu dosahuje 3  15 stupňov.

Delenie

Šarišská vrchovina nemá žiadny podcelok, no na jej území ležia 3 geomorfologické časti:[1]

  • Širocká brázda
  • Sedlická brázda
  • Chminianska brázda

Osídlenie

Geologická stavba

Pohľad na prešovské sídliská od Pamätníka sedliackeho povstania

Prevažnú časť vrchoviny budujú flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu zložené z pieskovcov, zlepencov, ílovcov, slieňov a brekcií. Na južnom okraji v susedstve Čiernej hory vystupujú druhohorné horniny. Jednotlivé stavebné jednotky budované rozlične odolnými horninami a zlomové poruchy sa prejavujú v morfológii povrchu Šarišskej vrchoviny, v ktorých možno rozlíšiť vrchovinný, až pahorkatinný reliéf. Široké a pomerne nízke chrbty (450 – 700 m), budované odolnejšími pieskovcami a zlepencami, sa striedajú so širokými dolinami a eróznymi brázdami, ktoré sa vyvinuli na ílovitých bridliciach a ílovcoch. Úzke prielomové úseky dolín vznikli na odolných pieskovcoch, dolomitoch a zlepencoch (dolina Sopotnice a iné).

Klíma

Najnižšia časť Šarišskej vrchoviny patrí do teplej, do 350  800 m do mierne teplej klimatickej oblasti s chladnou zimou. Priemerný ročný úhrn zrážok je 600  780 mm, priemerné januárové teploty -4 až -6, júlové 14,5  18 °C. Letných dní v roku je 15  56, snehová pokrývka trvá 70  120 dní.

Hydrografia

Šarišská vrchovina patrí do povodia Hornádu. Povrchové toky inklinujú do hlavnej hydrografickej osi Torysy s najvýznamnejším ľavostranným prítokom Sekčovom a pravostranným prítokom Slavkovským potokom. Veľkú časť vrchoviny odvodňuje Svinka s najlepšie vyvinutou riečnou sieťou. Menším vodným tokom je Sopotnica, ktorá ústi do Hornádu. Podľa vodného režimu patrí vrchovina k stredohorskej oblasti s max. prietokmi v apríli a min. v zime. Nepriepustné ílovcové horniny, ako aj andezitové ostrovné vrchy sú bez zásob podzemných vôd. Pieskovcový flyš má menšie výskyty podzemnej vody. Na tektonické línie sa viažu minerálne pramene v Malom Šariši, Bzenove, Brežanoch a inde.

Pôdy

Na sprašových hlinách najnižších polôh prevládajú kambizeme oglejené a luvizeme, vo vyšších polohách, na flyšových horninách kambizeme nasýtené a v najvyšších polohách sú to kambizeme nenasýtené.

Rastlinstvo

Pôvodný prírodný ráz človek zmenil najmä v pahorkatinnej a vrchovinnej časti. Pahorkatina bola takmer úplne odlesnená a nadobudla charakter kultúrnej stepi s výraznou prevahou oráčin. Vo vrchovine vznikli na plochách odlesnených dúbrav až dubových bučín rozsiahle trávnaté plochy a krovinaté pasienky. Rastlinných druhov je tu pomerne málo. Zachovali sa len menšie komplexy dubovo-hrabových, bukových a borovicových lesov. Pri Sedliciach rastie u nás ojedinelý slezinník hadcový a slezinník nepravý.

Živočíšstvo

Bociany biele v Kojaticiach

Vyskytujú sa tu najmä biotopy lesov, v ktorých žijú hlavne jeleň obyčajný, srnec lesný, diviak lesný a rys ostrovid. Z drobných cicavcov okolo vodných tokov nájdeme dulovnicu väčšiu a vydru riečnu.

Prírodné a historické pozoruhodnosti

  • Dunitová skalka - Patrí k obci Sedlice a miestni občania ju poznajú pod menom Kamenná. Ide o malú prírodnú rezerváciu, kde sa nachádza hadec a rastú vzácne papraďorasty.
  • Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania, ktoré v roku 1831 postihlo veľkú časť terajších východných oblastí Slovenska. Národná kultúrna pamiatka. Autorom tohto monumentu je akademický sochár J. Pospíšil. Pamätník sa nachádza na východnom okraji Šarišskej vrchoviny na kopci Furča pri obci Haniska, ktorý bol postavený v roku 1938.
  • Hermanovce - Barokový rímskokatolícky kostol z r. 1650, klasicistická kúria a kaštieľ z prelomu 18. a 19. storočia.
  • Chmiňany - Pozostatky slovanského hradiska spred 11. storočia, južne od obce.
Rímskokatolícky kostol, Chminianska Nová Ves
  • Jarovnice - Renesančný rímskokatolícky kostol z r. 1542. Pamätník obetiam katastrofálnej povodni, pri ktorej 20. júla 1998 zahynulo asi 50 ľudí, z toho 10 žiakov tamojšej základnej školy.
  • Kalvária (Prešov) - Na východnom okraji Šarišskej vrchoviny dominuje nad Prešovom, z diaľky dobre viditeľný barokový komplex Kalvárie. V minulosti považovaný spolu s banskoštiavnickou kalváriou, za najkrajšie kalvárie na území vtedajšieho Uhorska.
Prešovská kalvária
  • Kojatice - Rímskokatolícky klasicistický kostol z r. 1784. Klasicistická kúria z 19. storočia.
  • Prešov-Cemjata Náučný chodník Cemjata s historickým a prírodovedným zameraním. Náučný chodník Kvašná voda v lesoparku mesta Prešov. Minerálny prameň zemitouhličitý. Výletná oblasť v blízkosti Prešova.
  • Radatice - Prestavané dva kostoly ranogotický a gotický spred r. 1300.
  • Rokycany - Rímskokatolícky kostol z konca 14. stor.
  • Sedlice Novoklasicistický kostol z r. 1859 s maľbou od J. Hanulu.
  • Svinia - Pozostatky hradu castrum z r. 1320. Barokový kaštieľ z 18. stor., súčasť prešovského múzea s expozíciou o vývoji poľnohospodárstva. V r. 1998 bola obec postihnutá katastrofálnymi záplavami.
  • Víťaz - Rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol z roku 1776.[2]

Osobnosti

  • Pavol Peter Gojdič, pochádza z Ruských Peklian, gréckokatolícky kňaz, biskup, slovenský mučeník, blahoslavený. Pochovaný je v sarkofágu, v katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove
  • Mgr.Ján Krajňák, rodák zo Sedlíc, gréckokatolícky kňaz, monsignore, titulárny kanonik. Pochovaný je na cintoríne v Sedliciach
  • PhDr.Izidor Kotulič CSc., Sedlice - slovenský jazykovedec, zástupca riaditeľa jazykovedného ústavu SAV Bratislava
  • Mgr. Metod Kaľavský, Sedlice - stredoškolský učiteľ, etnograf, publicista
  • Vojtech Vitkovič, Bzenov – majster sveta v kolkoch (Ľubľana r. 1984)
  • Mária Krajňáková , Janov - majsterka sveta v parašutizme, v skupinovom zoskoku
  • Milan Richtarík, Janov - majster bývalej ČSR v atletike v behu na 800 m
  • Pavol Šarišský, Janov - ľudový rezbár
  • Tomáš Chmeľovský, Janov – majster republiky v kick-boxe za rok 2000
  • genmjr. Ing.Ján Čmilanský, Radatice - generál ozbrojených síl SR
  • Ján Borodáč, Klenov - národný umelec
  • Jozef Zorvan, Klenov - gréckokatolícky kňaz a publicista
  • profesor JUDr. Ján Tomko, PhD, Miklušovce - dekan právnickej fakulty UK Bratislava
  • Don Kočík, Ovčie - misionár, pôsobiaci v Afrike a vo Francúzsku
  • Miroslav Jenča, Ovčie - námestník generálneho tajomníka v OSN
  • Jozef Amrich, Žipov - akademický maliar[2]

Cestovný ruch

Vzhľadom na viaceré minerálne pramene poskytuje oblasť rekreačné možnosti. Nachádza sa tu aj chránené územie Dunitová skalka v obci Sedlice a národná kultúrna pamiatka, chrám svätého Lukáša Evanjelistu v obci Brežany.

Galéria

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  2. Združenie Čierna hora

Pozri aj

Iné projekty

Literatúra

  • Kotulič,J.:Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny,r.2007,vydala PU v Prešove, ISBN 978-80-8068-606-2
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.