Šarišská vrchovina

Na severe ju ohraničuje Bachureň a Spišsko-šarišské medzihorie. Na východe je to Košická kotlina, na juhu Čierna hora a na západe Branisko.[1] Vrchovina pretiahnutá v smere SZ-JV je takmer 30 km dlhá, 12 – 15 km široká, s rozlohou asi 300 km². Oproti susedným pohoriam sa javí ako členitá depresia, na rozdiel od Košickej kotliny a Spišsko–šarišského medzihoria vystupuje ako vyvýšená stupňovina. Nadmorské výšky kolíšu medzi 253 – 700 m n. m. Stredný uhol sklonu dosahuje 3 – 15 stupňov.

Pohľad na prešovské sídliská od Pamätníka sedliackeho povstania

Prevažnú časť vrchoviny budujú flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu zložené z pieskovcov, zlepencov, ílovcov, slieňov a brekcií. Na južnom okraji v susedstve Čiernej hory vystupujú druhohorné horniny. Jednotlivé stavebné jednotky budované rozlične odolnými horninami a zlomové poruchy sa prejavujú v morfológii povrchu Šarišskej vrchoviny, v ktorých možno rozlíšiť vrchovinný, až pahorkatinný reliéf. Široké a pomerne nízke chrbty (450 – 700 m), budované odolnejšími pieskovcami a zlepencami, sa striedajú so širokými dolinami a eróznymi brázdami, ktoré sa vyvinuli na ílovitých bridliciach a ílovcoch. Úzke prielomové úseky dolín vznikli na odolných pieskovcoch, dolomitoch a zlepencoch (dolina Sopotnice a iné).

Najnižšia časť Šarišskej vrchoviny patrí do teplej, do 350 – 800 m do mierne teplej klimatickej oblasti s chladnou zimou. Priemerný ročný úhrn zrážok je 600 – 780 mm, priemerné januárové teploty -4 až -6, júlové 14,5 – 18 °C. Letných dní v roku je 15 – 56, snehová pokrývka trvá 70 – 120 dní.

Šarišská vrchovina patrí do povodia Hornádu. Povrchové toky inklinujú do hlavnej hydrografickej osi Torysy s najvýznamnejším ľavostranným prítokom Sekčovom a pravostranným prítokom Slavkovským potokom. Veľkú časť vrchoviny odvodňuje Svinka s najlepšie vyvinutou riečnou sieťou. Menším vodným tokom je Sopotnica, ktorá ústi do Hornádu. Podľa vodného režimu patrí vrchovina k stredohorskej oblasti s max. prietokmi v apríli a min. v zime. Nepriepustné ílovcové horniny, ako aj andezitové ostrovné vrchy sú bez zásob podzemných vôd. Pieskovcový flyš má menšie výskyty podzemnej vody. Na tektonické línie sa viažu minerálne pramene v Malom Šariši, Bzenove, Brežanoch a inde.

Na sprašových hlinách najnižších polôh prevládajú kambizeme oglejené a luvizeme, vo vyšších polohách, na flyšových horninách kambizeme nasýtené a v najvyšších polohách sú to kambizeme nenasýtené.

Pôvodný prírodný ráz človek zmenil najmä v pahorkatinnej a vrchovinnej časti. Pahorkatina bola takmer úplne odlesnená a nadobudla charakter kultúrnej stepi s výraznou prevahou oráčin. Vo vrchovine vznikli na plochách odlesnených dúbrav až dubových bučín rozsiahle trávnaté plochy a krovinaté pasienky. Rastlinných druhov je tu pomerne málo. Zachovali sa len menšie komplexy dubovo-hrabových, bukových a borovicových lesov. Pri Sedliciach rastie u nás ojedinelý slezinník hadcový a slezinník nepravý.

Bociany biele v Kojaticiach

Vyskytujú sa tu najmä biotopy lesov, v ktorých žijú hlavne jeleň obyčajný, srnec lesný, diviak lesný a rys ostrovid. Z drobných cicavcov okolo vodných tokov nájdeme dulovnicu väčšiu a vydru riečnu.

Chrám svätého Lukáša Evanjelistu (Brežany)

• Brežany - Chrám svätého Lukáša Evanjelistu (Brežany) z roku 1727 – národná kultúrna pamiatka.

• Cesta hrdinov Slovenského národného povstania - Turistický chodník vedie z Duklianskeho priesmyku až na Devín a je súčasťou medzinárodnej diaľkovej turistickej trasy E8. Šarišskú vrchovinu pretína na úseku Prešov – Cemjata, Radatice, Ľubovec do údolia potoka Sopotnica. Je vyznačený červenou turistickou značkou.

• Dunitová skalka - Patrí k obci Sedlice a miestni občania ju poznajú pod menom Kamenná. Ide o malú prírodnú rezerváciu, kde sa nachádza hadec a rastú vzácne papraďorasty.

• Fričovce - Renesančný kaštieľ z roku 1630.

• Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania, ktoré v roku 1831 postihlo veľkú časť terajších východných oblastí Slovenska. Národná kultúrna pamiatka. Autorom tohto monumentu je akademický sochár J. Pospíšil. Pamätník sa nachádza na východnom okraji Šarišskej vrchoviny na kopci Furča pri obci Haniska, ktorý bol postavený v roku 1938.

• Hermanovce - Barokový rímskokatolícky kostol z r. 1650, klasicistická kúria a kaštieľ z prelomu 18. a 19. storočia.

• Hrabkov - Zrúcaniny gotického kláštora augustiniánov. Nachádza sa tu tiež prírodná pamiatka Hrabkovské zlepence .

• Chmiňany - Pozostatky slovanského hradiska spred 11. storočia, južne od obce.

Rímskokatolícky kostol, Chminianska Nová Ves

• Chminianska Nová Ves - Neskorobarokový kaštieľ a rokokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol z r. 1783.

• Chminianske Jakubovany - Ranogotický evanjelický kostol z r. 1300.

• Jarovnice - Renesančný rímskokatolícky kostol z r. 1542. Pamätník obetiam katastrofálnej povodni, pri ktorej 20. júla 1998 zahynulo asi 50 ľudí, z toho 10 žiakov tamojšej základnej školy.

• Kalvária (Prešov) - Na východnom okraji Šarišskej vrchoviny dominuje nad Prešovom, z diaľky dobre viditeľný barokový komplex Kalvárie. V minulosti považovaný spolu s banskoštiavnickou kalváriou, za najkrajšie kalvárie na území vtedajšieho Uhorska.

Prešovská kalvária

• Kojatice - Rímskokatolícky klasicistický kostol z r. 1784. Klasicistická kúria z 19. storočia.

• Ľubovec - Gréckokatolícky chrám (cerkev) z roku 1717.

• Prešov-Cemjata Náučný chodník Cemjata s historickým a prírodovedným zameraním. Náučný chodník Kvašná voda v lesoparku mesta Prešov. Minerálny prameň zemitouhličitý. Výletná oblasť v blízkosti Prešova.

• Podmorský zosuv - Prírodná pamiatka v katastrálnom území obce Víťaz, miestna časť Na skalke.

• Radatice - Prestavané dva kostoly ranogotický a gotický spred r. 1300.

• Rokycany - Rímskokatolícky kostol z konca 14. stor.

• Sedlice Novoklasicistický kostol z r. 1859 s maľbou od J. Hanulu.

• Svinia - Pozostatky hradu castrum z r. 1320. Barokový kaštieľ z 18. stor., súčasť prešovského múzea s expozíciou o vývoji poľnohospodárstva. V r. 1998 bola obec postihnutá katastrofálnymi záplavami.

• Víťaz - Rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol z roku 1776.[2]

• Pavol Peter Gojdič, pochádza z Ruských Peklian, gréckokatolícky kňaz, biskup, slovenský mučeník, blahoslavený. Pochovaný je v sarkofágu, v katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove
• Mgr.Ján Krajňák, rodák zo Sedlíc, gréckokatolícky kňaz, monsignore, titulárny kanonik. Pochovaný je na cintoríne v Sedliciach
• PhDr.Izidor Kotulič CSc., Sedlice - slovenský jazykovedec, zástupca riaditeľa jazykovedného ústavu SAV Bratislava
• Mgr. Metod Kaľavský, Sedlice - stredoškolský učiteľ, etnograf, publicista
• Vojtech Vitkovič, Bzenov – majster sveta v kolkoch (Ľubľana r. 1984)
• Mária Krajňáková , Janov - majsterka sveta v parašutizme, v skupinovom zoskoku
• Milan Richtarík, Janov - majster bývalej ČSR v atletike v behu na 800 m
• Pavol Šarišský, Janov - ľudový rezbár
• Tomáš Chmeľovský, Janov – majster republiky v kick-boxe za rok 2000
• genmjr. Ing.Ján Čmilanský, Radatice - generál ozbrojených síl SR
• Ján Borodáč, Klenov - národný umelec
• Jozef Zorvan, Klenov - gréckokatolícky kňaz a publicista
• profesor JUDr. Ján Tomko, PhD, Miklušovce - dekan právnickej fakulty UK Bratislava
• Don Kočík, Ovčie - misionár, pôsobiaci v Afrike a vo Francúzsku
• Miroslav Jenča, Ovčie - námestník generálneho tajomníka v OSN
• Jozef Amrich, Žipov - akademický maliar[2]

Vzhľadom na viaceré minerálne pramene poskytuje oblasť rekreačné možnosti. Nachádza sa tu aj chránené územie Dunitová skalka v obci Sedlice a národná kultúrna pamiatka, chrám svätého Lukáša Evanjelistu v obci Brežany.

• 
  Pri obci Ľubovec
• 
  V chotári obce Sedlice
• 
  V chotári obce Klenov
• 
  Pohľad od Čiernej hory na východ

• Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Prešov

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šarišská vrchovina

• Kotulič,J.:Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny,r.2007,vydala PU v Prešove, ISBN 978-80-8068-606-2