Filippi
Filippi (novogr. Φίλιπποι - Filippi) je sídelná jednotka v Grécku, ktorá sa nachádza vo východnej Makedónii. Je súčasťou Kavaly a v roku 2011 tu žilo 11 711 obyvateľov. Obec, v súčasnosti bez väčšieho významu, sa rozkladá na rozsiahlych ruinách antického mesta Filippoi, ktoré vzniklo pri ťažbe zlata v pohorí Pangaion.
Filippi | |||
novogr. Φίλιπποι | |||
obec | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Kraj | Východná Makedónia a Trácia | ||
Okres | Kavala | ||
Nadmorská výška | 15 m n. m. | ||
Súradnice | 41°1′S 24°17′V | ||
Rozloha | 238,8 km² (23 880 ha) | ||
Obyvateľstvo | 11 711 (2011) | ||
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
- letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
PSČ | 640 03 | ||
Telefónna predvoľba | 2510 | ||
EČV | KB | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Archaeological Site of Philippi | ||
Typ pamiatky | kultúrna | ||
Rok | 2016 (#40) | ||
Číslo | 1517 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | iii, iv | ||
Poloha mesta v Grécku
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Tunajšia staroveká archeologická lokalita bola v roku 2016 zapísaná na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Dejiny
Svoje meno mesto získalo po Filipovi II. Macedónskom, ktorý ho na čas ovládol v roku 366 pred Kr. Najviac ho však preslávila bitka v roku 42 pred Kr. v ktorej Octavianus s Antoniom porazili Caesarových vrahov Cassia a Bruta. Neskôr bolo mesto osídlili rímski vojenskí vyslúžilci a úplne ho porímčili. Jeho význam ešte umocňovala poloha pri "transbalkánskej" ceste Via Egnatia.
Pamiatky
Pozostatky antického mesta sú impozantné a nachádzajú sa po oboch stranách cesty Via Egnatia, ktorá doteraz slúži svojmu účelu. Zvyšky fóra sú obklopené verejnými budovami, niekoľkými chrámami a gréckym divadlom.
- Staroveké grécke divadlo pochádza z roku 357 pred Kr. Bolo obnovené v roku 1957 a každoročne sa tu usporadúva festival, ktorý je najvýznamnejšou kultúrnou akciou obce.
- Osemboký chrám pochádza z doby okolo roku 400 a je tu aj niekoľko neskorších bazilík. Najvýznamnejšie sú ruiny baziliky B, mohutnej stavby vybudovanej po vzore Chrámu Hagia Sofia v Konštantínopole niekedy okolo roku 560.
- Niekoľko pamiatok pripomína pobyt apoštola Pavla, ktorý tu v roku 51 založil prvú kresťanskú komunitu v Európe. Zvláštny pôvab má novodobý kostolík Agia Lýdia severne od Filippoi, ktorý leží blízko potoka, kde sv. Pavol krstil prvých kresťanov. Miesto je opatrené malým stavidlom a je stále používané na pravoslávny spôsob.
Galéria
- bazilika B
- amfiteáter
- fórum
- centrum antického mesta